V roku 1895 pomohol zachrániť štátne financie USA a o pár rokov nato odvrátil pád amerického bankovníctva. John Pierpont Morgan býva označovaný za jedného z najväčších amerických finančníkov všetkých čias. Jeho portfólio bolo široké – stál aj pri zrode korporácie U.S. Steel, vtedy najväčšej akciovej spoločnosti sveta, a financoval aj lodiarsku spoločnosť, ktorej pobočka vlastnila Titanic, píše portál idnes.cz.
John Pierpont Morgan sa narodil 17. apríla 1837 v Hartforde v štáte Connecticut do rodiny bankára Junia Spencera Morgana. Navštevoval matematicky zameranú školu v Bostone, ktorá mladého Pierponta, ako preferoval byť nazývaný, pripravila na budúcu kariéru obchodníka.
Morgan bol v roku 1852 prinútený štúdium prerušiť pre ochorenie na reumatickú horúčku, ktorá pätnásťročného mladíka zanechala v takých silných bolestiach, že sa nedokázal postaviť na nohy. Otec ho preto poslal na ročný ozdravný pobyt na Azorské ostrovy.
Po zložení stredoškolskej skúšky presídlil Morgan do Švajčiarska, kde sa naučil plynule po francúzsky. Vzdelanie zakončil v nemeckom Göttingene s titulom z histórie umenia.
Od pušiek k pôžičkám
Ako bankár začínal v dvadsiatich rokoch v Londýne v banke svojho otca. O rok nato odišiel do New Yorku pracovať pre bankový dom Duncan, Sherman & Company.
Počas americkej občianskej vojny Morgan nakúpil 5-tisíc chybných pušiek po 3,5 dolára, aby ich následne predal poľnému generálovi za 22 dolárov za kus. Priamo do vojny sa mu však chcelo. Jeho miesto vo vojenskej službe zaujal náhradník, ktorému zaplatil 300 dolárov.
V roku 1871 spoluzaložil banku Drexel, Morgan & Company, ktorá sa po smrti Anthonyho Drexela premenovala v roku 1895 na JP Morgan & Company. O päť rokov neskôr bol Morgan už pevne ukotvený v jednej z najvplyvnejších bankových organizácií na svete. JP Morgan & Co sa sústredila predovšetkým na reorganizácie a konsolidácie, ktoré boli také úspešné, že Pierpontovi vyslúžili dobrú povesť a záujem investorov. Procesu privedenia stratového podniku k zisku sa v USA následne začalo familiárne hovoriť „morganizácia“.
Zlato aj centrálna banka USA
Vplyv finančníka z východného pobrežia sa však neobmedzoval na súkromné firmy a banky. Morgan zachránil aj denník New York Times, z ktorého sa následne stal štandard americkej žurnalistiky.
V spojení s mocným rodom Rothschildovcov zásobil výmenou za 30-ročné dlhopisy americkú štátnu pokladnicu takmer sto tonami vtedy nedostatkového zlata. Niektorí z Morganových kritikov však „zlatú pôžičku“ označili za pôvod paniky roka 1907.
Americká burza vtedy stratila 50 percent, čo takmer paralyzovalo celú ekonomiku. J. P. Morgan následne zostavil krízový tím, vďaka ktorému sa podarilo zachrániť veľké americké banky, resp. celú Wall Street pred krachom.
Plán spočíval v presmerovaní finančných tokov medzi veľkými bankami, zaistením medzinárodných financií a nákupu klesajúcich akcií inak zdravých firiem. Aby sa podobná situácia nikdy neopakovala, Spojené štáty zriadili v roku 1913 Federálny rezervný systém, teda centrálnu banku USA.
Morgan stál tiež pri zrode oceľového konglomerátu United States Steel Corporation, ktorý vznikol v roku 1901 spojením Carnegie Steel Company, Federal Steel Company a niekoľkých ďalších oceliarskych a železiarskych podnikov. U.S. Steel bola s trhovým hodnotením 1,4 miliardy dolárov najväčšou spoločnosťou svojej doby.
Investor, zberateľ, filantrop
Nie všetky Morganove obchodné kroky boli však úspešné. Chorvátsko-americký vynálezca Nikola Tesla Morgana presvedčil, aby financoval transatlantický bezdrôtový komunikačný systém, ktorý mal byť efektívnejší ako telegrafný systém postavený na krátkych rádiových vlnách.
Investícia vo výške 150-tisíc dolárov nakoniec skrachovala. Nadšenec Tesla chcel vo svojej vízii projekt prebudovať na bezdrôtový systém zásobovania energiou, v ktorom videl budúcnosť prúdu. Keď Morgana požiadal o dodatočné financovanie, bankár odmietol a ambiciózny projekt sa skončil.
Morgan pohorel aj v námornej doprave, keď financoval vznik International Mercantile Marine Company (IMMC). Jeho víziou bolo kombinovať námornú dopravu medzi dvoma kontinentmi a zároveň ju cez kontrakty prepojiť s americkou železnicou. To sa však nepodarilo kvôli horšie plánovateľnej nadväznosti mora na železnicu. Svoju úlohu zohrala aj britská vláda a americký protimonopolný úrad.
Posledným klincom do rakvy Morganovho dopravného biznisu bolo stroskotanie lode Titanic, ktorá patrila dcérskej spoločnosti White Star Line, spadajúcej do Morganovho impéria. IMMC bola o tri roky pre tragédiu donútená vyhlásiť bankrot.
Patrón vysokých škôl
Po charizmatickom bankárovi, ktorý vždy tvrdohlavo šiel za svojím cieľom, bol v roku 1910 pomenovaný aj minerál morganit. Morgan bol tiež vášnivým zberateľom umenia, najmä rukopisov a kníh, ktoré sa v roku 1924 stali základom Morganovej knižnice a múzea v New Yorku.
Množstvo umeleckých predmetov daroval tiež Metropolitnému múzeu umenia v New Yorku, ktorého bol v rokoch 1904 až 1913 riaditeľom. Morgan bol patrónom vysokých škôl a záľubu našiel i vo fotografii a zbieraní drahých kameňov. Jeho zbierka nakoniec skončila ako súčasť Amerického prírodovedného múzea v New Yorku.
John Pierpont Morgan zomrel 31. marca 1913 počas spánku v hoteli v Ríme. V otcovom biznise pokračoval syn J. P. Morgan mladší, ktorý bol však pod vplyvom americkej legislatívy nútený rozpustiť Morganovo impérium do troch menších entít. Slávu ani moc J. P. Morgana nikdy nedosiahol.