Ak pre vás nie sú argumentom ľudskré práva, možno dáte na neúprosné údaje. Indiu, na ktorú sa štúdia skúmajúca dopad homofóbie na ekonomiku zamerala, pripravila v roku 2012 až o 31 miliárd dolárov, doplácajú na ňu ale všetky krajiny na svete.Ekonómka Lee Badgettová z Massachusettskej univerzity, ktorá spolupracuje so Svetovou bankou, zistila, že sú tri dôvody, prečo homofóbia ničíí ekonomiku. Po prvé, kvôli diskriminácii na pracovisku či predtým pri vzdelávaní homosexuáli, lesby či transgender ľudia (LGBT) zarábajú menej ako ostatní, čo znižuje dane, ktoré štát vyberie. Po druhé musí kvôli vyššej miere chudoby štát investovať viac do sociálnych programov. A po tretie, vydáva ďalšie peniaze na zdravotnú starostlivosť kvôli zvýšenej miere depresií a ďalších psychologických problémov a AIDS.
"Najvyššie odhady takýchto strát pre Indiu vyšli na 31 miliárd dolárov," povedala Badgettová denníku Wall Street Journal. Najnižší odhad predstavoval takmer dve miliardy dolárov. Dolná hranica predstavuje 0,1 percenta indického hrubého domáceho produktu, horná 1,7 percenta. Veľký rozptyl medzi oboma údajmi ekonómka vysvetľuje nedostatočnými dátami o sexuálnych minoritách.
V skutočnosti to je zrejme ešte viac
Badgettovej zistenia sú pritom len čiastočné. Ako sama vysvetľuje, do výpočtu strát by sa mali zahŕňať aj iné položky. "To, čo poznáme, naznačuje, že LGBT ľudia čelia veľkým bariéram v prístupe ku vzdelávaniu. To som však do štúdie nezahrnula, pretože to nedokážem kvantifikovať. Bohužiaľ, pretože z ekonomickej perspektívy je to extrémne dôležité," vysvetľuje Badgettová a vypočítava ďalej, "existujú isté sektory globálneho turizmu, ktoré sa obracajú špeciálne na LGBT zákazníkov - a situácia v krajinách ako India môže ľudí, nech sú LGBT, alebo heterosexuáli, od ich návštevy odradiť.
Myslím, že ekonomický dopad turizmu môže byť veľmi podstatný. "Medzi ďalšie náklady, ktoré nemohla zohľadniť, patrí útek mozgov, pretože ľudia krajiny, kde znamená LGBT stigma, opúšťajú, či zvýšené náklady rodín, ktoré sú kvôli LGBT stigmatizované.
"Keby som mohla, dodala by som tieto náklady k svojmu odhadu, čím by sa zvýšil. Preto mám za to, že moje čísla sú konzervatívne," je si istá.
Priznáva pritom, že bola prekvapená, aké vysoké jej dáta sú. Zodpovedajú vraj však doterajším znalostiam ekonómov. "Máme iné štúdie, ktoré ukazujú, že vylúčenie istých skupín ľudí je pre ekonomiku jednoducho nákladné," hovorí a poukazuje na straty vzniknuté vylúčením alebo diskrimináciou žien. "Moje zistenia tak zapadajú do širšieho kontextu ohľadom dôležitosti inklúzie pre ekonomický rast a dokazujú, že naše ekonomiky by boli silnejšie a energickejšie, keby sme mali menej predsudkov voči odlišným ľuďom."
Odborníci si jej výskum vážia, pretože je údajne jedným z prvých, ktorý sa právami LGBT ľudí zaoberá z ekonomického, nie sociologického hľadiska.
"Lee bola totálna pionierka, priekopníčka," hovorí na adresu Badgettovej Gary Gates z Kalifornskej univerzity, "pred ňou nebol žiadny ekonóm, ktorý by premýšľal nad týmito otázkami." Dnes Badgettová analyzuje dopady homofóbie na ekonomiku pre Svetovú banku, ako odborníčka svedčila pre podvýbor amerického kongresu, ktorý zistil, že kalifornský zákaz sobáša ľudí rovnakého pohlavia je protiústavný.
Štúdia, ktorou riskovala kariéru
Na pole ekonomiky a sexuálnych menšín sa vydala v roku 1995 štúdiou, ktorá odmietla prevládajúci názor, že gayovia sú bohatší ako heterosexuálni muži žijúci vo vzťahu. K výskumu ju prinútil článok v novinách, ktorý poukazoval na gayov ako na sen marketingu, pretože vraj majú viac peňazí, než je priemer. "Povedala som si, že je to zaujímavé, poznala som veľa LGBT ľudí, sama som jednou z nich, a toto im vôbec nezodpovedalo," spomína, "potrebovala som ale lepšie dáta, takže som musela naozaj pátrať."
Nakoniec použila dáta Všeobecného spoločenského výskumu, ktorý robil National Opinion Research Center, a preukázala, že gayovia a bisexuálne muži zarábajú naopak o 11 až 27 percent menej než heterosexuálni muži s rovnakými pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a bydliskom.
Onen výskum bol podľa Marieke Klawiterovej z University of Washington v Seattli rozhodujúci: "Mýty, podľa ktorých boli všetci gayovia bohatí, bezstarostní a bez rodín, viedli k predstave, že nečelia diskriminácii."
Štúdia pre ňu pritom vtedy predstavovala tak trochu chôdzu po mínovom poli. "Spomínanou prác podstúpila ohromné riziko," vysvetľuje Klawiterová, "homosexualita totiž vtedy bola v akademických kruhoch stigmatizovaná, takže jej výskum mohol poškodiť kariéru."
Sama Badgettová priznáva, že najprv bolo ťažké výsledky jej skúmania zverejniť, jeden vedecký časopis štúdiu odmietol, bez toho, aby výskum vôbec rozoslal recenzentom. Keď ju iný magazín publikoval, stretla sa s rozličnými reakciami. Niektorí gayovia zistenie popierali, neverila im ani časť vedeckého publika, ďalší tábor ju ale ocenil, nielen preto, že dávala do súvislosti sexuálnu orientáciu s kúpnou silou. Iní ale súdili, že jej výskum nepoukazuje na nič zlé, niektorí ekonómovia mali za to, že si gayovia nižšie platy zaslúžia, pretože sú nemorálni.
"Prišla s tým síce trochu predčasne, ale nakoniec naskočila na vlnu rastúcich sympatií pre práva gayov," hovorí William Dickens, ktorý Badgettovú viedol pri jej štúdiách v Berkeley a teraz pôsobí na bostonskej Northeastern University.
Pred svojou štúdiou o Indii Badgettová ukázala, že americký štát Virginia dopláca na to, že nepovolil sobáše osôb rovnakého pohlavia. Počas troch rokov by na nich podľa jej zistení vo forme poplatkov za obrady a turizmu, ktorý by okolo toho vznikol, zarobil 60 miliónov dolárov.
Ona sama má šťastie, pretože štát Massachusetts, kde žije, sobáše homosexuálov a lesbičiek dovoľuje. V roku 2005, rok po tom, čo sa stali legálnymi, si vzala právničku Elizabeth Silverovú.