Istý britský komentátor nazval ministerského predsedu Davida Camerona za jedného z najlepšie improvizujúcich politikov súčasnosti. Niektoré improvizácie riešili skôr príjemné problémy. Napríklad to, ako vládnuť osamote po nečakane drvivom víťazstve konzervatívcov vo voľbách. No viac práce má Cameron s referendom o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.
Jeho vlastná strana je v tejto otázke rozpoltená. Tvrdšia časť je za vystúpenie. Väčšina členov, vrátane ministerského predsedu, je skôr za zotrvanie – ale s reformou vzťahov medzi Britániou a Bruselom. Aj keby chceli, nemôžu ukázať príliš otvorenú podporu zotrvania, pretože v pozadí čaká Farageov UKIP na každý sklamaný voličský hlas. Cameron síce už pred pár mesiacmi rozbehol svoju tour s reformnou agendou po Európe a intenzívne hľadá (a miestami ja nachádza) spojencov. No mlyny únie melú pomaly a referendum sa blíži. Podľa všetkého sa uskutoční zhruba o rok. Predreferendové prieskumy ukazujú pomer síl zhruba 1:1. V krajine sa tak začínajú objavovať scenáre možného vývoja v prípade voľby Vystúpiť.
Spojené kráľovstvo by nevystúpilo len tak zo dňa na deň, na to sú väzby s EÚ príliš komplexné. Ani by neostalo izolované, bez akýchkoľvek „špeciálnych“ vzťahov s EÚ. Na to je Európa príliš dôležitá pre Britov, ako aj Briti pre Európu. V podstate by tak po referende len pokračovali už teraz existujúce rokovania o usporiadaní vzťahov Spojeného kráľovstva a EÚ, pravdepodobne s ďalším referendom. Na výber je totiž viacero modelov, pričom dva základné sú nórsky (spojenie cez Európsky hospodársky priestor) a švajčiarsky (spojenie cez sadu bilaterálnych zmlúv).
EÚ by samozrejme nič nedala len tak „zadarmo“, takže v Británii by zotrvala aj nejedna z bruselských regulácií. Zástancovia európskeho superštátu musia byť tvrdí, prípadný (hoci pomalý) odchod druhej najväčšej ekonomiky by zatriasol dôverou. Vo Francúzsku momentálne v predvolebných prieskumoch vedie značne protieurópska Marine Le Pen. V Dánsku sa v decembri uskutoční referendum o (ne)pridaní sa k spoločným pravidlám spravodlivosti, vydávania a zatykačov, ktoré niektorí môžu vnímať ako referendum o asertívnejšom prístupe novej dánskej vlády k EÚ. Tá je momentálne jedným z najväčších Cameronových spojencov na kontinente, čo sa vzťahov s EÚ týka. V Holandsku sa cez petíciu podarilo vyvolať referendum o zmluve EÚ s Ukrajinou, pričom holandské veto by bolo žiariacim symbolom európskej politickej nejednotnosti. Nehovoriac o tom, že protieurópska Strana slobody známeho populistického rebela Geerta Wildersa vedie rebríčky popularity v krajine. Ďalší spojenec konzervatívcov, poľská strana Právo a spravodlivosť, je najhorúcejším kandidátom na víťazstvo v nadchádzajúcich voľbách. Bude to pravdepodobne znamenať aj referendum o prijatí eura. To bude testom poľského nadšenia pre Európu.
Za britským referendom sa tak skrýva oveľa viac, než len britská otázka. Vzťahy medzi členskými štátmi a Bruselom pripomínajú svojou spletitosťou telenovelu, ale skôr fínsku ako argentínsku. Budú len členovia, alebo vzniknú aj akýsi „partneri“? Otvorených emócií je na konferenciách a stretnutiach stále neveľa. Do toho ešte primiešajme vzťahy vnútri štátov samotných. V Spojenom kráľovstve sú najväčšími zástancami zotrvania Škóti, takže prípadný odchod by naplno obnovil separatistické tendencie v tejto krajine. Podobne v Katalánsku po víťazstve separatistov v regionálnych voľbách je téma nezávislosti horúcejšia ako už dlho nie.
Apropo, Španielsko. Komisia pred pár dňami varovala tamojšiu vládu, že predpokladaný deficit v roku 2015 bude 4,5 percenta HDP, o 0,3 percentuálneho bodu viac, ako bolo dohodnuté. Podobne v roku 2016 je reálnejších skôr 3,5 percenta ako pôvodne dohodnutých 2,8 percenta. Nová vláda, ktorá vzíde z decembrových volieb, bude musieť pripraviť upravený rozpočet.
V Portugalsku voľby už boli a napriek víťazstvu stredo-pravej koalície to začína vyzerať skôr na vládu socialistov s podporou komunistov. Šéf socialistov sa však poponáhľal s upokojením Trojky: „Európa môže v kľude odpočívať, Socialistická strana nie je Syriza!“
Írsku vláda pred jarnými voľbami špekuluje s rozpočtom. Rozpočet pre rok 2016 ráta so zmenami v hodnote zhruba 1,5 miliardy. Výdavky pôjdu hore, dane dole. Už tak v Európe pomerne unikátna sadzba firemnej dane 12,5 percenta klesne na 6,25 percenta - pre niektorých. Na zníženú sadzbu budú mať nárok len firmy robiace vedu a výskum na území Írska. Selektívne vyberanie dobrých a zlých politikom nikdy nešlo dobre, ale lepšie čiastočné zníženie dane v hrsti, ako spravodlivý holub na streche. EÚ však nadšená nebude. Pred pár rokmi zbankrotované Írsko má však fantastický rast viac ako 6 percent HDP a druhý rok po sebe je najrýchlejšie rastúcim štátom v EÚ. Deficit v roku 2015 bude 2,1 percenta, pričom dohodnutý bol až 2,7 percenta HDP. V roku 2011 bol pritom až 12,5 percenta!
S klesajúcimi cenami komodít sa čoraz ťažšie gazduje za oceánom. Brazília vďaka prílevu lacných peňazí pár rokov zažívala ilúziu bohatstva, tá sa však začína pomerne rýchlo rozpadať. Od konca roka 2014 prudko rastie nezamestnanosť (z 4,3 percenta na 7,6 percenta), mena tento rok stratila najviac spomedzi všetkých svetových mien. Ale stále lepšie ako vo Venezuele, kde akosi nezažili ani tú ilúziu bohatstva. Vo viacerých väzniciach prestali pre nedostatok podávať jedlo, takže väzni začali objavovať gurmánske aspekty mačiek. Problémy s potravinami majú aj nezamrežovaní obyvatelia. Lokálny guvernér im v rozhlasovej relácii poradil svojsky: nemajú si vraj svoje socialistické cítenie nechať podrývať špekulantmi, ale ako odpoveď nedostatku majú skúsiť upražiť hoci aj kamene!
Rezeň s dolomitom k večeri želá