Británia sa dnes lúči so svojou Železnou lady. Jej silná osobnosť rozdeľuje spoločnosť aj po smrti. Zatiaľ čo niektorých jej smrť zarmútila a hovorili o nej ako o poslednom veľkom západnom politikovi, ako o žene, ktorá ešte za svojho života stvorila vlastný "-izmus", ulice škótskych a severoírkych miest zaplavila radosť a spievali sa popevky "Ding Dong! The Witch is Dead!" (čarodejnica je mŕtva!). Kritike neušiel ani dnešný pohreb - z verejného rozpočtu šlo vyše 10 miliónov na cereminoálnu rozlúčku pre ženu, ktorá počas svojho pôsobenia v úrade tvrdo škrtala aj na najchudobnejších. Ale aká bola v skutočnosti? Pozrite si deväť najrozšírenejších mýtov o Margaret Thatcherovej:
1. Železná lady nikdy neustúpila
Margaret Thatcherová ku svojej prezývke prišla paradoxnou cestou - pôvodne totiž mala britskú premiérku očierniť vo vtedajšej sovietskej tlači. Termín "železná lady" si v sovietskom denníku Červená hviezda všimol vtedajší korešpondent agentúry Reuters a priniesol ho na Britské ostrovy. Toto označenie vymyslel sovietsky kapitán Juri Gavrilov a malo podčiarknuť Thatcherovej nepriateľstvo voči komunizmu. Thatcherovej sa však páčilo a používanie novej prezývky aktívne podporovala.
Ale k mýtu - Thatcherová bola síce tvrdá a nekompromisná (to ju, nakoniec, stálo aj premiérske kreslo), keď však dopredu vedela predvídať svoju prehru, takticky ustúpila. Príklad z roku 1981 a tvrdý stret s všemocnými baníckymi odbormi. Premiérka nebola na konflikt s početnými odbormi pripravená, a tak okamžite kapitulovala a prijala všetky ich požiadavky.
Nič im však nedarovala - celé tri roky sa pripravovala na veľkú ofenzívu - jej vláda rozširovala zásoby uhlia, pripravovala krízové scenáre na prepravu strategických surovín do tovární v prípade veľkých štrajkov, postupne obmedzovala práva odborov a do ich organizácií nasadila špiónov MI5.
A tak, keď v roku 1984 vypukol ďalší štrajk, čas Železnej lady prišiel. Na odbory udrela takou silou, že jej nekompromisnosť a brutalita šokovali verejnosť.
2. Bola proti európskej integrácií
Už počas života sa profilovala ako veľká euroskeptička, pravdou však je, že pomerne veľká časť jej kariéry strávenej na adrese Downing Street 10 sa niesla v duchu vášnivej obhajoby európskej spolupráce. Ešte v roku 1975 viedla silnú kampaň toryovskej frakcie Konzervatívnej strany s heslom "hlasujte áno!". Británia totiž v tom čase viedla referendum o tom, či má ostať v jednotnom trhu, akomsi prapredchodcovi súčasnej Európskej únie.
Thatcherová ostala silnou "eurofilkou" až do času, keď sa začalo hovoriť o spoločnej mene. Tá by podľa nej znamenala potrebu spoločnej európskej hospodárskej politiky, a teda štáty by prišli o kľúčové nástroje na ovplyvňovanie svojich osudov. Spoluprácu v ekonomickej oblasti však považovala za veľký prínos a jej prejavy o Európe by mohli byť podľa dnešných štandardov považované dokonca za silne proeurópske.
3. Zmenila dane tak, aby bohatí platili menej
Toto je tiež iba čiastočná pravda - bohatí po jej daňovej reforme nielenže platili viac, ale zvýšil sa aj ich podiel na celkovom výbere daní. A to vo viacerých kolách znižovala horné sadzby dane, ktoré pri jej nástupe dosahovali v niektorých sadzbách až 83 percent (v prípade príjmov z investícií to bolo dokonca až 98 percent). Ako je to možné? Nižšie dane vygenerovali štátu viac príjmov, keďže podnietili boom biznisu.
Bohatí však menej neplatili, práve naopak - podiel horných desiatich percent na výbere daní sa za jej vlády zvýšil z 35 na 48 percent.
4. Zničila britský priemysel
Toto je kompletný mýtus. Priemyselný sektor bol v skutočnosti v čase jej odchodu o 7,5% väčší ako keď nastupovala. Je však pravdou, že podiel priemyslu na celkovej britskej ekonomike sa za jej vlády znížil, ale to len preto, lebo ostatné sektory, najmä služby a finančníctvo, raketovo rástli. To sa dialo vo všetkých rozvinutých ekonomikách. Treba však dodať, že tri hlavné priemyselné sektory Británie v tom čase skutočne skolabovali - výroba lodí, oceliarstvo a ťažba uhlia totiž nedokázali konkurovať zahraničným podnikom. Sofistikovanejšie odvetvia, ako elektrotechnika, však naopak rástli.
5. V skutočnosti dane vôbec neznížila
Kritici upozorňujú na fakt, že Thatcherová počas svojej jedenásťročnej vlády v podstate daňové zaťaženie vôbec neznižovala - to, čo ľuďom a podnikom nechala počas troch kôl znižovania daní z príjmu a korporátnych daní, si neskôr zobrala v podobe vyššej dane z pridanej hodnoty.
To je pravda len čiastočne - v prvých rokoch jej vlády, kedy sa musela vysporiadať so slabou ekonomikou a celkovou zlou situáciou vo verejných financiách. Po tom, ako sa Británia dostala z najhoršieho, vláda vybrala na daniach v pomere k HDP menej. Dôkazom je aj fakt, že "deň daňovej slobody", teda dátum, ktorý obrazne naznačuje, kedy ľudia prestávajú zarábať na štát a začínajú zarábať skutočne na seba, sa počas zvyšných desiatich rokoch ani raz nepohol ďalej - ostal buď rovnaký, alebo dokonca prišiel skôr.
6. Jej škrty zdevastovali sociálny systém
V skutočnosti sa počas jej vlády výdavky na verejné služby podľa britského inštitútu Adama Smitha zvýšili o takmer 18%. V systéme sa síce škrtalo, ale kľúčové verejné služby ako zdravotníctvo, vzdelávania a sociálne služby, rástli - a to aj vďaka tomu, že rástla ekonomika. Pravdou však je, že podiel HDP na výdavkoch v tejto oblasti klesal - z okolo 45 na 39%. Faktom je tiež, že Thatcherová zvýšila výdavky na zdravotníctvo a vzdelávanie, ale menej, ako rástla ekonomika.
7. Bola milovníkom slobody a zaprisahaným nepriateľom diktatúr
To je pravda iba naľavo od politického stredu. Ako inak totiž možno vysvetliť jej priateľstvo s čílskym generálom Pinochetom, ktorého pravicová diktatúra má za sebou celý zoznam systematického porušovania ľudských práv? Skrátka, aj u nej víťazil politický pragmatizmus.
8. Môže za dnešnú finančnú krízu
Jej slávna reforma bankovníctva, ktorá do dejín vstúpila ako "Big Bang Act" otvorila do Británie cestu veľkým americkým investičným bankám a umožnila rozmach londýnskej City do podoby svetového finančného sveta.
Thatcherovej reforma síce otvorila finančníctvo konkurencii, dereguláciu však nespustila. Práve naopak, Železná lady ju považovala za dôležitú. Obrovký boom finančného sektora prišiel až za Labouristickej vlády.
9. Bola to suchá moralistka bez zmyslu pre humor
Jej súčasníci ju opisujú úplne opačne - bola síce tvrdá, no rozhodne nie bez zmyslu pre humor. Rada si vypila svoju obľúbenú whiskey a na zasadnutiach kabinetu si vyzúvala topánky a sama seba ironicky nazývala "včelou kráľovnou". O jej povahe svedčí aj jej údajná prezývka od francúzskeho prezidenta Francoisa Mitteranda, ktorý ju nazval "Brigitte Bardotová s očami Caligulu", pričom referoval na známu herečku a krutého rímskeho cisára.
Zdroje: Washington Post, Adam Smith Institute, Guardian, Daily Telegraph