Ekonomické problémy nemajú už len krajiny na juhu eurozóny, ale aj Fínsko. Euro sa v budúcnosti môže stať rizikom aj pre Slovensko. Povedala v rozhovore pre TASR česká ekonómka Ilona Švihlíková. „Slovensko prijalo euro tesne predtým, ako sa objavili problémy v južnom krídle eurozóny. Okrem toho je slovenská ekonomika veľmi silno naviazaná na Nemecko, čo sú dva pozitívne faktory. Platí však, že pokiaľ by sa Slovensko dostalo do nejakého ekonomického šoku, s eurom ho bude znášať rovnako ťažko ako Španielsko alebo Fínsko,“ zdôraznila Švihlíková s tým, že takým šokom by mohla napríklad recesia v automobilovom priemysle.
Fínsko bolo podľa nej ekonomickým šampiónom v štrukturálnych reformách, v školstve, vo výskume. Krajina však stratilo pôdu pod nohami neúspechmi Nokie, ktorá bola pred časom najväčším výrobcom mobilných telefónov na svete a dominovala na svetovom trhu s nimi. Nedarí sa ani jeho papierenskému priemyslu, dopyt po jeho produktoch klesá. Z trhu ho vytláča ázijská konkurencia.
„Fínsko je už niekoľko rokov v recesii a veľkou príčinou tohto vývoja je euro, ktoré je nastavené tak, že väčšine krajín nevyhovuje. Keď vás postihne nejaký problém, napríklad vo finančnom systéme alebo v susednej krajine, ako je pre Fínov Rusko, vždy potrebujete redistribučný mechanizmus, také záchranné lano, ktoré však eurozóna neponúka. S vlastnou menou by Fíni dokázali zvládnuť svoje problémy lepšie. Ak chýba tento kurzový kanál, problémy sa musia riešiť cez ceny a mzdy, a to je bolestivé i nefunkčné,“ upozornila Švihlíková.
Aj preto bude fínsky parlament diskutovať o vystúpení krajiny z eurozóny. Zaviazalo ho k tomu vyše 50 000 podpisov občanov, ktorí žiadajú, aby sa otázkou zaoberal. Šidlíková to vníma ako ďalší argument, že euro je šité najmä na mieru Nemecku. „Vyhovuje mu, pretože je slabšie ako ich niekdajšia marka. Mimoriadne podporuje jeho export. Nemci majú v súčasnosti prebytok bežného účtu v pomere k hrubému domácemu produktu trikrát väčší ako Čína,“ upozornila česká ekonómka.