Americké letectvo plánuje výrazne navýšiť počty dronov, príslušného leteckého personálu a základní, odkiaľ sa operácia bezpilotných lietadiel riadi. Päťročný program bude stáť amerických daňových poplatníkov tri miliardy dolárov.
V súčasnej dobe americké letectvo prevádzkuje 175 bezpilotných lietadiel MQ-9 Reaper a 150 starších MQ-1 Predator. Drony využíva predovšetkým na prieskum a leteckým úderom proti najrôznejším vzbúrencom na Strednom východe a v severnej Afrike, píše idnes.cz.
Dopyt po dronoch rastie
Súčasnú flotilu lietadiel v najbližších rokoch posilní ďalších 75 lietadiel MQ-9 Reaper. Ďalej vzrastie počet letiek zo súčasných osem na sedemnásť a počet základní pre celosvetové riadenie bezpilotných lietadiel z jedinej na šesť. Nárast si vyžiada 3 500 nových pilotov, operátorov a členov zabezpečovacieho personálu.
Cieľom je uspokojiť neutíchajúci dopyt po operáciách bezpilotných lietadiel. K nárastu počtu letových hodín bezpilotných lietadiel došlo na začiatku nového tisícročia a predovšetkým po invázii do Afganistanu a Iraku. Podľa novín Los Angeles Times teraz drony Reaper a Predator v americkom letectve nalietajú ročne 400-tisíc hodín. To je dvakrát viac ako pred piatimi rokmi.
Dopyt po akciách bezpilotných lietadiel rastie už niekoľko rokov, teraz najmä s akciami proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii. Súčasné posádky bezpilotných lietadiel sú pritom preťažené a ako hovorí generál Herbert Carlisle, operátorom bezpilotných lietadiel nezostáva čas na výcvik, ale iba na bojové operácie.
V súčasnej dobe je väčšina operácií bezpilotných lietadiel amerického letectva riadená zo základne Creech Air Force Base v Nevade, asi hodinu cesty od Las Vegas. Na základni slúži vyše tritisíc členov vojenského a civilného personálu, ktorí však musia každý deň dochádzať do práce, pretože na základni neexistuje adekvátne ubytovacie zázemie.
Niektoré posádky bojujú aj päť rokov
Plukovník Jim Cluff, veliteľ 432nd Wing a 432nd Air expeditionary Wing na základni Creech, navyše pripomína, že posádky bezpilotných lietadiel sú prakticky už niekoľko rokov v bojovom nasadení. "Nemajú žiadnu pauzu. Niektoré posádky sú v boji tri, štyri aj päť rokov. Sú v boji už niekoľko rokov za sebou," uviedol Cluff.
Aj preto má najnovšie vzniknúť päť nových základní pre operácie bezpilotných lietadiel po celých Spojených štátoch. Vybudovanie základní vyjde 1,5 miliardy dolárov.
Vďaka umiestneniu základní do rôznych časových pásiem (rozdiel medzi východným a západným pobrežím USA sú štyri hodiny) bude možné lepšie odovzdávať prebiehajúcej misii bezpilotného lietadla medzi jednotlivými posádkami na rôznych základniach.
Peniaze pôjdu tiež do výcviku nových pilotov a operátorov. Letectvo je schopné ročne vycvičiť 120 pilotov, pritom ročná potreba je minimálne 300 pilotov.
V súčasnej dobe americký pilot bezpilotného lietadla nalieta ročne 900 hodín, čo je trikrát až štyrikrát viac, než nalieta americký pilot bojového lietadla. Na začiatku tohto roka preto muselo americké letectvo obmedziť počet vzdušných patrol bezpilotných lietadiel zo 65 na 60 letov denne.
"Terorizmus zostáva veľkou hrozbou"
Súčasná snaha navýšiť počty lietadiel je pomerne zásadným obratom. Ešte minulý rok dokument Quadrennial Defense Review volal po znížení počtu bezpilotných lietadiel. Dôvodom mal byť postupný útlm americkej prítomnosti v Afganistane a na Strednom východe a pokles potreby po cielenú likvidáciu teroristov pomocou bezpilotných lietadiel.
Počítalo sa (a stále sa počíta), že hlavné bezpečnostné výzvy sa budú nachádzať vo východnej Ázii, kde sa Spojené štáty stretávajú s rastúcou mocenskou ambíciou Číny. Tu pomalé a nízko letiace bezpilotné lietadlá typu Reaper a Predator príliš šancu na uplatnenie nenájdu.
Ukázalo sa však, že súčasný dopyt po vzdušnom prieskume v protiteroristickom boji vysoko prevyšuje ponuku a bezpilotné lietadlá kategórie Reaper alebo Predator v tomto prieskume hrajú kľúčovú úlohu.
"Ide o veľmi významný krok (investície do bezpilotných lietadiel - pozn. Red.), Pretože sa tak uznáva, že vysoká celosvetová potreba po trvalom leteckom prieskume je nový štandard," myslí si Paul Scharr z think-tanku Center for a New American Security . "Dlho sme predpokladali, že keď sa stiahneme z Afganistanu a Iraku, dopyt po dronoch poklesne. Terorizmus však zostáva významnou národnou bezpečnostnou hrozbou."