Čoraz viac Fínov sa vyslovuje za odchod krajiny z eurozóny. Na svojom portáli o tom informuje nemecká spravodajská televízna stanica N24. Fíni spájajú odchod z eurozóny s tým, že slabšia národná mena by im pomohla opäť naštartovať hospodársky rast.
V dôsledku závažného oslabenia niektorých kľúčových odvetví zostáva fínska ekonomika v recesii.
"Fínsko sa dopustilo historickej chyby, nikdy nemalo vstupovať do eurozóny," krátko pred Vianocami to povedal v Helsinkách minister zahraničných vecí Timo Soini. Podľa neho by bolo lepšie, keby malo teraz vlastnú menu a devalvovalo ju.
Krajina stojí pred ďalším krízovým rokom. Súčasná slabosť jej ekonomiky je najdlhším úpadkovým obdobím od konca druhej svetovej vojny.
Kedysi vzorový žiak eurozóny sa stal maródom Európy. Mnohí Fíni zo súčasnej situácie vinia práve euro. Soini je členom koaličnej vlády, ktorá je pri moci od májových parlamentných volieb. Minister vyjadruje presne to, čo si mnohí Fíni myslia.
Podpora spoločnej meny v krajine prudko klesá. Najnovšie sa vyslovilo za jej zachovanie iba 54 respondentov. Už 31 % ich je za návrat k vlastnej mene. Pred štyrmi rokmi podporovalo členstvo krajiny v eurozóne 75 % opýtaných a 19 % bolo proti.
Fínsko stratilo pôdu pod nohami neúspechmi Nokie, ktorá bola pred časom najväčším výrobcom mobilných telefónov na svete a dominovala na svetovom trhu s nimi. Nedarí sa ani jeho papierenskému priemyslu, dopyt po jeho produktoch klesá. Z trhu ho vytláča ázijská konkurencia.
Fínsko sa na začiatku 90. rokov minulého storočia dostalo z krízy vyvolanej rozpadom Sovietskeho zväzu veľmi rýchlo, oslabením národnej meny. Hospodársku krízu na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia zvládlo za štyri roky. Teraz sa trápi s obnovením dynamiky rastu hospodárstva už siedmy rok, ale jeho hrubý domáci produkt zostáva stále pod úrovňou roku 2008 ešte 6 %.
Fínsky parlament bude na budúci rok diskutovať o vystúpení krajiny z eurozóny. Zaviazalo ho k tomu vyše 50.000 podpisov občanov, ktorí žiadajú, aby sa otázkou zaoberal.