Hovorí sa o ňom, že postavil Ameriku na kolesá. Henry Ford vyrábal lacné autá, zaviedol výrobu na bežiacom páse, zdvojnásobil minimálnu mzdu. Podľa rôznych rebríčkov je považovaný za najväčšieho podnikateľa 20. storočia. Ford svojho času sympatizoval i s Adolfom Hitlerom a nikdy sa netajil svojím antisemitizmom, píše iDnes.cz.
Stál pri zrode automobilového priemyslu, ako ho dnes poznáme, ale pritom bol priekopníkom iného druhu ako vynálezca koča bez koní Karl Benz. Americký technik Henry Ford, ktorý sa narodil 30. júla 1863, nemal na svojom konte žiadny naozaj prevratný vynález a jeho objavom nebola ani pásová výroba.
Vďaka usilovnej práci a jasnej vízii ale dokázal urobiť z luxusného tovaru súčasť každodenného života.
Z farmy pod krídla Edisona
Henry Ford sa narodil do farmárskej rodiny a už v šestnástich rokoch odišiel z domu. V Detroite sa vyučil za zámočníka, potom pracoval ako opravár parných strojov a bol hlavným inžinierom v Edisonových podnikoch.
Svoj prvý výrobok zostrojil v roku 1896. Bol to dvojmiestny kočiarový vozík so zážihovým motorom a s kolesami, zvončekom a riadidlami od bicykla.
Spoločne s ďalšími spoločníkmi založil Ford v roku 1903 Ford Motor Company a prvým vyrobeným automobilom bol Model A. Tiež trochu pripomínal koč a za jeden rok ho vzniklo až 1700 kusov.
Fordova spoločnosť, ktorá v tom čase bola len jednou z mnohých rodiacich sa automobiliek, si vďaka Modelu A prišla na slušné peniaze, ktoré použila na ďalšie rozšírenie.
Povestnou dieru do sveta urobila značka Ford päť rokov po predstavení Modelu A, v septembri 1908. Vtedy vyšiel na svetlo sveta Ford Model T, automobil, ktorý vydržal vo výrobe dlhých dvadsať rokov a postavil Ameriku na kolesá. "Téčka" sa vyrobilo neuveriteľných 15 miliónov a dodnes patrí do prvej päťky najpredávanejších osobných áut všetkých čias.
Auto za hodinu a pol
Model T tak splnil Fordov sen o masovej produkcii lacného, a teda dostupného vozidla. Nebol to síce žiadny zázrak techniky, ale s cenovkou 825 dolárov (v prepočte na dnešný kurz asi 21 tisíc dolárov) bol dostupný aj pre príslušníkov strednej triedy.
Po piatich rokoch zaviedol Henry Ford vo svojej automobilke pásovú výrobu. Výroba jedného auta tak zabrala len hodinu a pol miesto predchádzajúcich 12-tich - a s tým mohla ešte viac klesnúť aj cena.
"Robotníci, ktorí vyrábajú autá, by mali byť schopní si jedno kúpiť, aby si mohli vyjsť na nedeľnej výlet," hovoril továrnik.
A svojim podriadeným poskytol peniaze aj čas, v ktorom ich mohli míňať. Od roku 1914 platil päť dolárov denne za osemhodinový pracovný deň, zatiaľ čo bežný plat bol 2,3 dolára za deväť hodín práce. Niet divu, že v tom čase Ford vyrábal a predával 300 tisíc áut ročne, teda viac, než všetky ostatné vtedajšie americké automobilky dohromady. Na svojom konte má 161 patentov.
V máji 1927 v Detroite vyrobili posledný exemplár Modelu T a na jeseň už továreň produkovala modernejšieho nástupcu, Model A. Dlhotrvajúce "Téčka" pritom nebolo ani zďaleka jediným Fordovým výstrelkom.
Antisemita, ktorý sympatizoval s Hitlerom
Výborný obchodník, ale tiež čudák a zaťatý individualista, ktorý nevedel prijímať cudzie názory, si napríklad v 30. rokoch kúpil vysielací čas v rozhlase a v "nedeľnej Fordovej hodinke" dal predčítať svoje rady. Povestné boli jeho protiodborárské a antisemitské predvádzanie sa.
Ford bol veľmi dominantný, hádavý až agresívny. Svojho času sympatizoval aj s Adolfom Hitlerom. Hitlerovi posielal každý rok k narodeninám 50 tisíc dolárov a všetok výťažok z predaja automobilov značky Ford v Nemecku venoval NSDAP.
Na začiatku druhej svetovej vojny sa Henry Ford nechcel zapojiť do vojnovej mašinérie, pretože nesúhlasil s Rooseveltovou politikou. Keď ale Spojené štáty do vojny v roku 1941 vstúpili, Ford na armádnych zákazkách slušne zarobil.
Henry Ford publikoval mnoho textov, v ktorých sa ostro vymedzoval proti židovskému národu. Jeho kniha Medzinárodný Žid: Svetový problém zostáva predmetom kontroverzie dodnes. Kvôli Fordovým postojom americká židovská komunita jednu dobu bojkotovala vozy jeho značky.
Ford bol tiež členom spolku Slobodných slobodomurárov. V roku 1940 sa nechal počuť, že Slobodomurári predstavujú to najlepšie pre rovnováhu síl v USA.
Keď Henry Ford 7. apríla 1947 vo veku 83 rokov zomrel, bol mnohými považovaný za najväčšieho podnikateľa 20. storočia. Jeho firma sa vyvinula v obrovský konglomerát, ktorý pred druhou svetovou vojnou vyrábal napríklad aj vlastné lietadlá a mal továrne v mnohých krajinách sveta.