Ešte pred pár dňami varovalo Grécko, že už v marci mu hrozí finančný kolaps. Včera sa však nový líder krajiny Alexis Tsipras vyjadril, že napriek tomu odmieta požiadať o záchranný program tak, ako pred piatimi rokmi. „Tento záchranný program zlyhal. Nová vláda nie je oprávnená žiadať o jeho rozšírenie, lebo nemôžeme žiadať o rozšírenie chýb,“ vysvetlil v prvej reči pred gréckym parlamentom nový premiér Tsipras. Päť rokov záchranných prác pod taktovkou Bruselu a Medzinárodného menového fondu bolo podľa neho barbarstvom, ktoré Gréci už jednoducho nemôžu ďalej podstupovať. Atény sa však nebránia preklenovacím úverom. Avšak bez podmienok podobných tým, ktoré priniesli dve kolá záchranných úverov v celkovej výške takmer štvrť bilióna eur.
Strašia rozpadom
Tsipras okrem iného ohlásil, že plánuje svojmu ľudu prinavrátiť privilégiá spred krízy vrátane podstatne vyššej minimálnej mzdy, bonusov pre dôchodcov či obnovenie desiatok tisíc pracovných miest v štátnej správe. To je však v rozpore s podmienkami, na ktoré sa Atény zaviazali, keď od medzinárodných partnerov vrátane Slovenska prijímali „tučný“ balík záchranných úverov. Grécky minister financií Janis Varoufakis sa však pridáva k svojmu „šéfovi“ v tom, že podmienky stanovené pre Grécko, ako aj dlh krajiny sú neudržateľné. Volá po „novej dohode“ a masívnom investičnom programe, napríklad zo strany Európskej investičnej banky. A pridal aj varovanie. „Euro je krehké, je ako zámok postavený z kariet. Ak vyberiete grécku kartu, ostatné sa zosypú,“ upozornil Varoufakis. Ak by sa podľa neho niekto snažil „amputovať“ Grécko z eurozóny, bolo by to riziko. A na povrch by vyplávala otázka:„Kto bude ďalší? Portugalsko? A čo sa stane, keď Taliansko zistí, že nedokáže naďalej zotrvať v kazajke úsporných opatrení?“ pridal grécky minister financií s tým, že taliansky dlh je podľa neho tiež neudržateľný. Faktom zostáva, že chudoba v Taliansku stále rastie. Podľa najnovších štatistík žije každý desiaty Talian pod hranicou chudoby. Navyše, na rozdiel od väčšiny krajín eurozóny, počet krachov firiem v tretej najväčšej ekonomike eurozóny stále stúpa. Nezamestnanosť rastie a dosahuje hranicu 13 percent, čo je dvojnásobok v porovnaní s obdobím spred krízy. Slová Varoufakisa však vyvolali protest z talianskej strany. „Náš dlh je riadne udržateľný,“ kontroval taliansky minister hospodárstva Pier Carlo Padoan.
Brusel neobmäkčili
Gradovanie tlaku zo strany Atén zatiaľ Brusel neprimali k tomu, aby sa pustil do poľavovania podmienok pomoci Grécku či odpúšťania dlhu krajine. Šéf európskej komisie Jean-Claude Juncker včera vyhlásil, že nová grécka vláda nemôže počítať s tým, že eurozóna bude jednoducho akceptovať všetky sľuby, ktoré Tsipras podával Grékom. Ekonómovia si myslia, že nakoniec obe strany zľavia zo svojich nárokov a dohoda príde. Napriek pomerne tvrdej rétorike, ktorú predvádza hlavne Grécko. „Ukázalo sa to pri privatizácii. Keď sa Syriza dostala k vláde, zastavila rozbehnuté privatizácie, a to hlavne v prípade aténskeho prístavu Piraeus. Po návšteve čínskeho investora sa však v privatizácii pokračuje,“ skonštatovala analytička IHS Blanka Koleniková.