Slovenské banky budú okrem platenia súčasného bankového odvodu prispievať aj do novovytvoreného národného fondu. Ten má vzniknúť v rámci vytvárania bankovej únie v eurozóne. "Do národného fondu na riešenie krízových situácií budú musieť banky prispievať od budúceho roka raz ročne po dobu 10 rokov sumou vo výške 0,01 % z objemu chránených vkladov v krajine," uviedol pre TASR tlačový odbor Ministerstva financií (MF) SR.
Podľa rezortu sú v súčasnosti chránené vklady na Slovensku vo výške približne 27 miliárd eur. "Z toho vyplýva, že banky by mali v roku 2015 platiť príspevky vo výške približne 27 miliónov eur. Presná metodika výpočtu príspevkov medzi jednotlivé banky zatiaľ nie je presne stanovená, nakoľko prebiehajú expertné rokovania," priblížilo MF SR.
Problematika vytvorenia nového národného fondu je súčasťou vládneho návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. V rámci pripomienkového konania sa k obsahu právnej normy vyjadrovala aj Slovenská banková asociácia (SBA). Tá nemala žiadne výhrady k cieľu zákona, aby v budúcnosti náklady na záchranu bánk nemuseli znášať daňoví poplatníci.
"Myslíme si však, že neexistuje dôvod tvoriť ďalší fond. Transparentnejšie by bolo mať jeden fond, v rámci ktorého by boli využité doteraz naakumulované zdroje z bankového odvodu. Požiadavkám vyplývajúcim zo zákona sa však prispôsobíme," uviedol pre TASR analytik SBA Marcel Laznia.
Finančné domy už jeden bankový odvod platia. Ten má od budúceho roka klesnúť na úroveň 0,2 %. Dôvodom je, že suma uhradených osobitných odvodov presiahla k 25. júlu tohto roka 500 miliónov eur, teda hranicu, od ktorej zákon počíta s automatickým poklesom odvodu. K spomínanému dátumu banky podľa údajov MF SR zaplatili 527 miliónov eur. Tieto peniaze sú súčasťou štátnych finančných aktív a vedú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.
"Novovytvorený národný fond nebude napojený na finančné prostriedky, ktoré plynú do štátnych finančných aktív na základe osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií. Obidva fondy majú svoj zákonom stanovený účel a použitie prostriedkov jedného aj druhého fondu môže byť len v súlade so zákonmi upravujúcimi tieto fondy. Obidva fondy budú teda fungovať nezávisle," vysvetlil rezort financií.
SBA však upozorňuje, že osobitný odvod aj na nižšej úrovni 0,2 % bude stále jedným z najvyšších v EÚ. "Bude naďalej druhý najvyšší v EÚ a najvyšší v eurozóne. Napríklad sadzba bankového odvodu v Nemecku sa pohybuje v rozpätí od 0 do 0,06 % pri zhruba polovičnom základe dane oproti Slovensku. Reálne je tak bankový odvod na Slovensku oproti nemeckému približne šesťkrát vyšší," vyčíslil Laznia s tým, že na riziká bankového odvodu, ako aj ďalších pripravovaných opatrení upozorňuje nielen Národná banka Slovenska (NBS), ale druhý rok po sebe aj Medzinárodný menový fond (MMF).
Podľa centrálnej banky sa totiž môžu v budúcnosti prejaviť viaceré trendy, ktoré môžu viesť k spomaleniu doterajšieho rastu ziskovosti sektora. Významným faktorom bude napríklad nastavenie odvodu do Fondu ochrany vkladov (FOV), či dodatočných príspevkov za výkon dohľadu z dôvodu zavedenia jednotného mechanizmu dohľadu v eurozóne.
Peniaze, ktoré doteraz zaplatili banky na odvode, majú podľa rezortu financií slúžiť ako akási "finančná ochrana". "Prostriedky vyzbierané na základe osobitného odvodu bánk budú využívané na účel určený zákonom. Budú slúžiť napríklad v prípade nedostatku finančných prostriedkov v FOV. V prípade vzniku krízovej situácie vybranej inštitúcie bude tak finančná rezerva na udržanie stability finančného sektora a ekonomiky ako celku, taktiež na zabránenie zhoršeniu fiškálnej pozície štátu a najmä ochrany bežných vkladateľov bánk," priblížilo MF SR.
Osobitný odvod by sa mal bankám naďalej znižovať, z 0,2 % na 0,1 %, v prípade ak celková suma uhradených odvodov presiahne sumu 750 miliónov eur. "Predpokladáme, že presiahnutie hranice 750 miliónov eur nastane v druhej polovici roka 2016, to znamená je predpoklad, že banky budú uhrádzať osobitný odvod vo výške 0,1 % v roku 2017," avizovalo ministerstvo financií.