Brazílska ekonomika momentálne prešľapuje na mieste. Portál Wall Street Journal Deutschland (WSJD) informuje, že najľudnatejšia krajina Latinskej Ameriky dosahovala v minulom desaťročí silné prírastky hrubého domáceho produktu (HDP) vďaka dopytu po surovinách, najmä medi, železa a rope. Teraz však jej HDP zaostáva za krajinami regiónu, Čile, Peru a Mexikom.
Prognózy rastu brazílskeho hospodárstva sa znižujú, ohrozuje ho vzostup inflácie. Centrálna banka odhaduje jeho prírastok v tomto roku okolo 2 %, kým vlani bol 4,1-%. Budúci rok by mal byť však podstatne lepším.
Kritici obviňujú federálnu vládu v hlavnom meste, že si v rokoch búrlivého vzostupu vybrala nesprávne priority. Namiesto podpory investícií vložila peniaze do rastu osobnej spotreby. Uvedené a niektoré ďalšie krajiny v regióne uskutočňovali konzervatívnejšiu, ale aj úspešnejšiu politiku.
Miera inflácie v Brazílii dosiahla 6,5 %. Krajina sa dostala do patovej situácie a takou podľa mnohých analytikov zostane aj po prezidentských voľbách, ktorých prvé kolo sa skončilo v nedeľu (5.10.).
"Korigovanie súčasnej situácie," uviedol Alberto Rámos zo spoločnosti Goldman Sachs, "bude veľmi nákladné". Brazília totiž nemá skúsenosť s brzdiacimi účinkami inflácie na ekonomiku ak je nad 5 %.
Každý krok Brazílie posilniť export znehodnotením svojej meny posilní inflačné tendencie. Vláda by mohla oslabiť vzostup spotrebiteľských cien znížením svojich výdavkov. To by sa však určitý čas prejavilo na poklese tempa konjunktúry. Počas tohto obdobia by sa zhoršila podnikateľská klíma a znížili by sa súkromné investície.
Nemožno sa odhodlať ani pre oživenie ekonomiky poklesom hlavnej úrokovej sadzby centrálnej banky. Miera inflácie v Brazílii je totiž privysoká.
Brazília má nedostatok možností na riešenie problémov svojho hospodárstva. Tým sa odlišuje od Peru a Čile. V nich centrálne banky nedávno znížili hlavnú úrokovú sadzbu, čím zlacnili svoje meny voči doláru. To bol krok na podporu ich vývozov. Vlády si vytvorili aj menové rezervy na horšie časy, ktorými môžu zvýšiť otáčky svojho motora konjunktúry.
Brazília sa môže dostať zo závozu reformami, odstránením nadmernej byrokracie, sprehľadnením daňového systému a postavením sektora spravodlivosti na pevné nohy. Navyše, treba zlepšiť aj politiku v oblasti verejného dlhu. Rámos dodal, že krajina premeškala zlatú šancu na reformy, ktoré by viedli k zvýšeniu produktivity.
Nezapríčinila to len sama centrálna vláda a centrálna banka. Súčasné problémy súvisia s krachom americkej veľkobanky Lehman Brothers v roku 2008. Vláda na situáciu reagovala podporou spotreby. Podnecovala domáce banky, aby poskytovali spotrebiteľské úvery. Súčasne znížila dane na veľké spotrebiteľské výdavky, napríklad autá. Spočiatku jej opatrenia prinášali dobré výsledky, Po miernej recesii v roku 2009 v nasledujúcom roku prišiel rast HDP 7,5 %.
Na grécku krízu v roku 2011 reagovala brazílska centrálna banka znížením základnej úrokovej sadzby z 12 na 7,5 %. Sadzbu znížila napriek tomu, že inflácia bola nad jej inflačným cieľom 4,5 %. Vlani ju však upravila na 11 %, ale na poklese inflácie sa to neprejavuje.
Zmeny sú nevyhnutné, aj keď po druhom kole prezidentských volieb zostane v úrade Dilma Rousseffová. Mala by vymeniť ministra financií Guida Mantegu, ktorý usmerňuje brazílsku hospodársku politiku posledných 8,5 roka.