Komunistická strana Kuby (PCC) schválila v stredu prelomový balík hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré ekonomiku výrazne otvárajú súkromnému sektoru.
Mimoriadne plenárne zasadanie jej ústredného výboru zvolal prezident Miguel Díaz-Canel s cieľom urýchlene reagovať na hlbokú krízu v zásobovaní, energetike a vo verejných financiách, ktorú na tomto karibskom ostrove prehĺbila energetická a ropná blokáda USA. Informuje o tom agentúra AFP.
Ekonomika zápasí s problémami
Séria opatrení má za cieľ oživiť kolabujúcu ekonomiku, obmedziť centralizáciu a výrazne zmenšiť štátny aparát. Reformy reagujú na pretrvávajúci nedostatok potravín, liekov a pohonných látok, ako aj na rekordnú infláciu, ktorá výrazne znižuje kúpnu silu obyvateľstva.
Kubánska ekonomika dlhodobo zápasí s dôsledkami koronavírusovej pandémie, poklesu turizmu, sprísnených amerických sankcií a vlastných štrukturálnych problémov.
Reforma otvára nové sektory hospodárstva pre domáci aj zahraničný súkromný kapitál. Súkromné firmy, ktoré na Kube fungujú od ich legalizácie v roku 2021, dostanú širší priestor.
Nové pravidlá umožnia Kubáncom žijúcim v zahraničí investovať do cestovného ruchu a ďalších sektorov za rovnakých podmienok, aké majú obyvatelia ostrova.
Ruší sa doterajšia povinná sprostredkovateľská úloha štátnych podnikov pri exporte a importe. Súkromné podniky tak budú môcť obchodovať so zahraničím priamo. Poľnohospodárski producenti získajú vyššiu flexibilitu a uvoľnia sa aj doterajšie reštrikcie na dovoz vozidiel.
Plánuje sa radikálne zoštíhlenie štátneho aparátu prostredníctvom redukcie počtu ministerstiev zo súčasných 27 na 20, čo prinesie aj prepúšťanie štátnych úradníkov.
Najzásadnejšie zmeny
Podľa PCC reformy budú prebiehať „v súlade so socialistickým modelom“ a nepredstavujú odklon od politického smerovania krajiny. Kritici však upozorňujú, že opatrenia môžu viesť k ďalšiemu zvyšovaniu cien a prehlbovaniu sociálnych rozdielov.
Prezident Díaz-Canel označil schválený reformný balík za najzásadnejšie ekonomické zmeny na Kube za posledné roky. Zdôraznil tiež nutnosť prispôsobiť sa bezprecedentnému tlaku zo strany Washingtonu.
Premiér Manuel Marrero na sociálnej sieti X ubezpečil verejnosť a konzervatívne krídlo strany, že prijaté trhové reformy „v žiadnom prípade neznamenajú vzdanie sa sociálnej zodpovednosti štátu“.
Kuba zápasí s energetickou krízou z dôvodu ropnej blokády, ktorú začiatkom roka zaviedla americká vláda. Krajinu sužujú masívne výpadky elektriny trvajúce niekedy viac ako 30 hodín, ako aj akútny nedostatok potravín, pohonných látok, pitnej vody a liekov.
USA otvorene deklarovali cieľ dosiahnuť zmenu politického režimu na Kube. Tlak Washingtonu sa zvýšil aj uvalením sankcií na kubánskych predstaviteľov a podniky. Kubánska vláda momentálne vedie s Washingtonom diplomatické rokovania s cieľom zmierniť humanitárne dopady krízy.
