Spektrum platobných kariet a platobných schém sa vo svete stále rozširuje. Dnes na trhu nájdete karty embosované, s magnetickým prúfžkom s čipom, kreditné či debetné. Ich využitie sa líši podľa krajín a emitenti kariet sú čoraz kreatívnejší v tom, čo všetko ku kfarte ponúkajú. Dostanete k nej vernostný program či poistenie. Postupne však karty prechádzajú z plastu do mobilov, pri platbách sa využívajú cloudové riešenia a pribúdajú aj virtuálne peňaženky. O minulosti a budúcnosti platobných kariet, ale aj o bankomatoch a bezpečnosti platieb rozprávali odborníci z bánk na HNAcademy, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty v spolupráci s Hospodárskymi novinami.
Od magnetu k čipu
Platobné karty sa prvýkrát objavili ešte v 50. rokoch minulého storočia v USA a súviselo to so stravovaním. Tak vznikla prvá kartová spoločnosť Diners Club. Onedlho po nej nasledovala Visa či MasterCard. „Pokus o európsku kartovú firmu Eurocard zo Švédska nevyšiel, keďže sa spoločnosť v roku 1969 zlúčila s MasterCard,“ vysvetľuje Zuzana Poláková, vedúca kartového oddelenia vo VÚB banke. Navyše od júna tohto roku začne platiť v Európskej únii co-badging, čo je systém, keď môžete mať na jednej karte aj Visa a MasterCard logo alebo debetnú aj kreditnú funkciu. „Na platobnom termináli by sa vám mala objaviť voľba, či chcete, aby vám boli peniaze stiahnuté z debetného či kreditného účtu,“ dodáva Poláková.
Vývojom prešla aj technológia platenia. Karty boli najprv na magnetické prúžky a postupne sa na ne dostali čipy. Tie ponúkajú vyššiu bezpečnosť pri platbách. „Čipy umožnili rýchlejšie overenie PIN priamo na POS termináli a v bankomate,“ vysvetľuje výhody tejto technológie Rastislav Vallo, šéf platobných kariet Tatra banky.
Na Slovensku sme síce s čipovými kartami začali pomerne neskoro, až v roku 1999, ale odvtedy technológia nabrala rýchlosť. Od čipov sme skočili rovno k bezkontaktným kartám či platbám cez NFC technológiu. V minulom roku bolo vydaných na Slovensku až 75 percent zo všetkých bezkontaktných kariet. Podľa odborníkov majú jasné výhody v tom, že urýchľujú platby a pre bezpečnosť je tam limit na platbu. „Navyše bezkontaktný čip môže byť vložený aj do mobilu alebo do hodiniek,“ zdôrazňuje Vallo.
Spracovanie platby
Samozrejme, emitenti kariet chcú na nich zarábať, či už sú to banky alebo kartové firmy. Za transakčné či fixné poplatky ponúkajú držiteľovi karty väčší komfort pri platení. Autorizácia platby je rýchlejšia a jej spracovanie tiež. Na poplatky im však siahajú regulátori. V minulom roku sa napríklad zastropovali medzibankové výmenné poplatky. Pri debetných kartách na 0,2 percenta, pri kreditkách najviac na 0,3 percenta. Dôsledok na seba nenechal dlho čakať. „Vydavatelia kariet rušia niektoré služby ku kartám alebo zvyšujú na nich poplatky,“ hovorí Poláková.
Na druhej strane, vydavatelia kariet dbajú aj na bezpečnosť platieb, a preto zavádzajú napríklad 3D secure autorizáciu cez SMS kód alebo token. „Niektoré banky používajú aj geobloking, teda zablokujú platby v niektorých rizikových krajinách,“ informuje Tomáš Kmiť, špecialista na kartové podvody z VÚB banky. Proti skimmingu, teda odčítaniu dát z karty, zase banky využívajú varovné nápisy v bankomatoch, fyzické kontroly či inštaláciu kamier.
Podobne ako platobné karty, aj bankomaty prešli vývojom. Dnes je trend v ich multifunkčnosti. Poslúžia nielen na výber hotovosti, ale ukážu vám aj zostatok na účte, dobijete si na nich kredit do mobilu, zmeníte PIN či zadáte prevodné príkazy. „V niektorých sa už dajú platiť aj faktúry, vkladať hotovosť alebo cez ne banka predáva produkty,“ hovorí Peter Géc, senior partner firmy Infinity Consulting, ktorá sa zaoberá poradenstvom pri platobných systémoch. Niektoré banky na Slovensku testujú vkladové bankomaty. „Či ich ponúknu aj bežným klientom, je otázne, pretože vklad trvá dlhšie a je drahší, takže ho využívajú najmä obchodníci,“ myslí si Géc.
Tomáš KmiťMarek Kmeť
StoryEditor