Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej najnovšej prognóze varuje pred možnou stagnáciou eurozóny a zmenou politiky v krajinách strednej Európy, čo zvyšuje neistotu v regióne. Rusko má však podľa fondu najhoršiu fázu hospodárskej krízy už za sebou. Informovala o tom agentúra Reuters.
MMF v správe o vyhliadkach strednej, východnej a juhovýchodnej Európy (CESEE), ktorú aktualizuje dvakrát ročne, konštatuje, že nárast populistických strán v niektorých štátoch a zároveň slabý rast globálnej ekonomiky a starnúca populácia zvyšujú napätie v regióne.
Fond predpovedá, že hospodársky rast vo väčšine štátov regiónu, od Poľska po Turecko, sa tento rok udrží na úrovni 3 až 4 percentá. Rusko a jeho postsovietski susedia ešte ani tento rok neprekonajú recesiu, no Moskva už má jej najhoršiu fázu za sebou a smeruje k zotaveniu hospodárstva.
Na druhej strane, napriek solídnemu rastu väčšiny štátov CESEE riziko ich spomalenia stúpa. Najväčšou brzdou pre tieto krajiny bude stagnácia eurozóny, ich kľúčového obchodného partnera.
Mahmood Pradhan, zástupca riaditeľa európskeho oddelenia MMF, v tejto súvislosti upozornil, že fond vo svojom základnom scenári nepočíta so stagnáciou eurozóny, ktorá dosiahla v 1. kvartáli väčší ako očakávaný rast. Ale riziko, že k tomu dôjde, existuje.
Analytici fondu sa snažili preskúmať aj negatívny vplyv prípadného obnovenia hraničných kontrol v schengenskom priestore v reakcii na nápor utečencov. A dospeli k záveru, že aj v tomto smere existuje zvýšené riziko, preto odporúčajú väčšine štátov CESEE "podpornú" menovú politiku kombinovanú so strednodobou fiškálnou konsolidáciou.
Pradhan sa vyjadril aj k novej ukrajinskej vláde a skonštatoval, že jej vyhlásenie, že bude pokračovať v reformách, je "veľmi povzbudzujúce".
Pre expertov však zostáva kľúčovou otázka, či sa po 25 rokoch zbližovania so Západom, s jeho životnou úrovňou a politikou voľného trhu nezačínajú štáty v regióne vydávať opačným smerom, pretože sa im "jazvy spôsobené finančnou krízou a regionálnymi roztržkami" nehoja.
MMF pritom poukazuje na novú poľskú vládu a jej kritiku niektorých krokov Európskej únie. Maďarsku zasa vytýka návrh na zníženie veku pre odchod do dôchodku, zvýšenie rodičovských benefitov a rozhodnutie preniesť na plecia bánk záťaž vyplývajúcu z menej priaznivých kurzov pri spotrebiteľských úveroch vo švajčiarskych frankoch.
Na záver fond konštatuje, že ak sa pomalší rast ekonomík stane novým "normálom", potom sa spomalí aj zbližovanie životnej úrovne a príjmov na západe kontinentu a v regióne CESEE.