Alzheimer i deti zo skúmavky. Česko-slovenskí boháči investujú do zdravia

Biotechnológie ako perspektívne investície priťahujú pozornosť mnohých boháčov. A platí to i o Slovákoch. Trend do Európy vanie zo zámoria. Miliardári z USA podporujú vedcov už desiatky rokov. Jednotkou je spolumajiteľ technologického obra Google Sergej Brin. Do výskumu Parkinsonovej choroby vrazil vyše 30 miliárd dolárov. S finančnými injekciami do medicíny nezaostáva ani Bill Gates, spoluzakladateľ softvérového gigantu Microsoft. Na boj proti epidémiám už venoval okolo 10 miliárd dolárov. Pozadu neostávajú ani slovenskí či českí milionári.

Spoluzakladateľ finančnej skupiny Istrokapitál Mario Hoffmann vyvíja liek na alzheimera, najbohatší Čech Petr Kellner zase investuje desiatky miliónov eur do liekov proti nádorovým ochoreniam. „Hoci ide o pomerne rizikové investície, motiváciou je vysoká návratnosť kapitálu rádovo aj niekoľko stoviek percent v prípade úspešného vývoja nového lieku,“ vysvetľuje motívy investícií do vývoja biotechnológií analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Farmaceutický priemysel a biotechnológie sú pritom svetovo najlukratívnejšie biznisy, avšak na slovenské pomery aj finančne náročné.

Investičná náročnosť
Práve vysoké požiadavky na kapitál vysvetľujú záujem iba úzkeho okruhu investorov. V prípade aplikovaného výskumu totiž ide o beh na dlhé trate. „Vývoj inovatívneho lieku môže trvať 10 až 15 rokov a náklady môžu presiahnuť miliardu amerických dolárov. Regulačné úrady požadujú, aby boli inovatívne produkty výrazne výhodnejšie ako už tie existujúce. Následkom toho náklady na vývoj neustále stúpajú a narastá aj čas potrebný na vývoj,“ uvádza sa na internetovej stránke slovenskej dcéry Teva Pharmaceutical Industries. Nadnárodná farmaceutická spoločnosť sídliaca v Izraeli je svetovým lídrom vo výrobe generických liečiv.

Na oplátku sa však biotechnológie a biomedicína radia medzi odvetvia s najvyššou pridanou hodnotou i ziskovosťou. „Väčšinou ide o dlhodobé projekty s vyššími vstupnými nákladmi. Mali by preto priniesť aj vyššiu návratnosť, prípadne nejaké vedľajšie pozitívne efekty pre investora súvisiace s jeho ďalšími aktivitami. Ide o oblasť s vysokou pridanou hodnotou, ale spravidla aj na vysoko konkurenčnom trhu,“ pripomína hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Riziko kompenzujú tučné zisky
Biotechnológie zároveň patria medzi vysoko volatilné, a teda rizikové investície. Ich nestálosť vedie napríklad k tomu, že na biotechnológie zamerané podielové fondy sa veľmi často správajú buď ako najviac rastúce, alebo naopak, najviac stratové. Pravdepodobnosť úspechu vývoja nových liekov totiž závisí od mnohých faktorov. Investori preto očakávajú od špičkových projektov vysokú mieru návratnosti, ktorá sa môže pohybovať na trojciferných úrovniach. „Nie každá investícia do biotechnológií však končí úspechom a kladným zhodnotením kapitálu,“ upozorňuje Pánis. Je treba rozlišovať mecenášstvo a biznis. Väčšina z československých finančníkov totiž do vedy a výskumu investuje s cieľom zhodnotiť svoje peniaze.

Ladislav Krajňák a Juraj Kamarás
Dvojica košických milionárov, ktorí sa v 90. rokoch podieľali na privatizácii papierenského gigantu SCP Ružomberok a neskôr v Česku založili investičnú skupinu CTY Group, vlastní farmaceutickú výrobu na východe Slovenska. Imuna Pharm Šarišské Michaľany sa zaoberá výrobou vakcín a iných biologických liekov, tekutých a pevných liekových foriem, zdravotníckych pomôcok a produkciou bunkových implantátov. Farmafirma neďaleko Sabinova má v súčasnosti monopolné postavenie v segmente ponuky krvných derivátov z tuzemskej plazmy. Zároveň zabezpečuje jej zber na území Slovenska. Imuna začiatkom tohto roka otvorila v Šarišských Michaľanoch novú prevádzku, ktorá môže v prípade potreby zabezpečiť sebestačnosť Slovenska vo výrobe infúznych roztokov. Investícia v celkovom objeme 12 miliónov eur okrem modernizácie podniku priniesla 23 nových pracovných miest. Vlani pritom vyrástli v areáli Imuny nové laboratóriá na výskum a vývoj liečiv. Komplex Slovenskej akadémie vied je prvým svojho druhu na Slovensku a má napomôcť aj s vlastným výskumom vakcín. Dôjde tak k želanému prepojeniu vedy s aplikačnou praxou – teda k výrobe liečiv a preparátov, ktoré vyvinú slovenskí vedci. Nové biotechnologické laboratóriá stáli 25 miliónov eur. Investícia bola podporená z európskych fondov.

Mario Hoffmann
Finančník, ktorý vyrástol v slovenskej skupine Istrokapitál, vkladá od roku 2011 nemalé financie do vývoja lieku na Alzheimerovu chorobu. Axon Neuroscience vyvíja a testuje liek na Slovensku a v Rakúsku. Projekt a celý výskumný tím vedie slovenský profesor Michal Novák. Firma v súčasnosti drží v rukách titul svetového lídra v oblasti hľadania riešení na Alzheimerovu chorobu a iné neurodegeneratívne ochorenia. Pred tromi rokmi totiž začala so skúškami na pacientoch. Stala sa tak prvou spoločnosťou na svete, ktorá úspešne ukončila prvú fázu klinickej štúdie s vakcínou zameranou na redukciu Tau patológie. Tá je podľa posledných výskumov Mayo Clinic Florida hlavnou príčinou ovplyvňujúcou vývoj choroby. Do vlaňajška patrila Axon do skupiny firiem ovládaných Istrokapitálom. V rámci finančného vyrovnania medzi finančným holdingom J&T Private Equity Group a Mariom Hoffmannom však došlo k predaju minoritného podielu. J&T tým získala 10-percentný akcionársky balík v Axon Neuroscience SE za 100 miliónov eur. Hoffmann pritom v roku 2013 avizoval ďalšiu investíciu do výskumu činnosti ľudského mozgu s dôrazom na neurodegeneratívne ochorenia. Spoločnosť Starland Holding plánovala za približne 60 miliónov eur pri Bernolákove postaviť nové vedeckovýskumné centrum a zamestnať vyše 600 vedcov či výskumníkov.

Penta Investments
Finančná skupina Penta pôsobí v zdravotníctve už viac ako desať rokov, počas ktorých si v sektore vydobyla pozíciu najväčšieho súkromného investora. Vlastní sieť nemocníc, polikliniky, reťazec s lekárňami či vlastnú zdravotnú poisťovňu. Okrem Slovenska ešte pôsobí v Poľsku a Česku. Jej zdravotnícku divíziu riadi partner skupiny Eduard Maták. Penta pritom nedávno kúpila menšinový podiel v českej biotechnologickej firme PrimeCell Therapeutics. „Dôvod našej investície do spoločnosti PrimeCell je unikátna inovácia, ktorú spoločnosť poskytuje a snaha priniesť nové produkty zásadne meniace kvalitu a výsledky liečby pre pacientov,“ zdôvodňuje akvizíciu pre HN hovorca Penty Investments na Slovensku Gabriel Tóth. Česká spoločnosť sa venuje odboru medicíny založenom na kultivácii ľudských buniek a tkanív. Inak povedané vyvíja a vyrába preparáty na liečbu kmeňovými bunkami. Cena ani výška získaného podielu pritom nebola zverejnená. Za vstupom strategického partnera do PrimeCellu sa však skrývajú znalosti z oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a jednoduchší prístup k pacientom, ktorí potrebujú modernú liečbu. Prísun financií z akvizície bude smerovať najmä do finalizácie vývoja niektorých produktov a na medzinárodnú expanziu. Finančníci z Penty sa nateraz po nových investičných príležitostiach v biotechnológiách a špičkovej medicíne neobzerajú. „V tejto chvíli neplánujeme žiadnu podobnú investíciu. PrimeCell považujeme za unikátnu investíciu regionálneho významu a plánujeme produkty PrimeCell priniesť aj slovenským pacientom,“ dodáva Tóth.

Andrej Babiš
Najbohatší slovenský podnikateľ Andrej Babiš je v zdravotníctve aktívny spolu s bývalým investičným riaditeľom Penty Jozefom Janovom cez ich investičný fond Hartenberg Holding. Predvlani do svojho portfólia získali českú spoločnosť Iscare I.V.F. Fond ju kúpil cez firmu Future Life. Súkromná klinika sa venuje reprodukčnej medicíne, lieči obezitu, choroby tráviaceho ústrojenstva a vykonáva i plastickú chirurgiu. V tom istom roku ovládla Future Life i zdravotnícke zariadenia GynCentrum a ReproFit. Špecializované firmy prevádzkujú gynekologické kliniky a centrá asistovanej reprodukcie. Hartenberg zároveň investoval do podielov v českých farmaceutických spoločnostiach Imunoglukán a Pleuran, ktoré vyvíjajú a vyrábajú prípravky na posilnenie imunity. (Vydavateľstvo Mafra Slovakia, ktorého súčasťou sú aj Hospodárske noviny, je súčasťou mediálnej divízie Babišovej skupiny Agrofert.