Už päť rokov Európa diskutuje o tom, ako má vyzerať spoločná daň z finančných transakcií. Teraz smeruje celý projekt do finále. A práve v tejto fáze sa Slovensko spolu s Belgickom ocitlo v úlohe pomyselného jazýčka na váhach. Je aj v našich rukách, či sa celý projekt ujme alebo stroskotá.
Obe krajiny dostali ultimátum do mája, aby sa rozhodli, či novú podobu dane podporia alebo zamietnu, informoval portál Euractiv. Daň Robina Hooda chce dnes zaviesť desať európskych krajín, osem štátov je za, Slovensko a Belgicko rokovania blokujú. Na to, aby sa daň odklepla, je potrebný ešte jeden hlas.
Problémoví Slováci
Slovensko s Belgickom už v minulosti trvali na tom, aby krajiny neuvalili novú daň na penzijné fondy, poisťovne a ďalších aktérov finančného trhu. Postoj ostatných krajín však bol jasný: žiadne výnimky nechceme. Podľa informácií HN štáty napokon na minulotýždňových rokovaniach navrhli kompromis, ktorý počíta s tým, že každá krajina si bude môcť sama presne zadefinovať, ktorých oblastí sa bude daň týkať a ktorých nie.
„Ostatné krajiny sa rozhodli ponúknuť kompromisné riešenie a teraz je to už len na Slovensku a Belgicku, či tento kompromis prijmú alebo nie,“ potvrdila pre HN Radhika Patel zo Stamp Out Poverty, celoeurópskej siete organizácií bojujúcej za prijatie spoločnej dane.
To, ako sa k tomuto návrhu postavíme, slovenské ministerstvo financií neuviedlo. „V súčasnosti pokračujú náročné technické rokovania, preto je predčasné sa vyjadrovať,“ odkázali z tlačového odboru ministerstva financií.
Myšlienka dane pre finančné transakcie vznikla ešte v roku 2011 a mala byť odpoveďou na ekonomickú krízu. „Cieľom bolo obmedzenie špekulatívnych transakcií, pri ktorých by táto daň mala demotivačný efekt, zároveň by došlo k potrestaniu finančných trhov kvôli ekonomickej kríze a v neposlednom rade k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu,“ povedal Peter Varga, špecialista na daňové a finančné právo zo spoločnosti Carpathian Advisory Group. Varga upozorňuje, že daň by sa týkala iba špecifických transakcií, ktoré sa uskutočňujú predovšetkým na burzách, bežných spotrebiteľov a podnikateľov by sa priamym spôsobom nedotkla.
Pre Slovensko by daň v závislosti od konečnej podoby zákona mohla priniesť do štátnej pokladnice 29 až 46 miliónov eur. Podľa pôvodných prepočtov Nemeckého inštitútu pre výskum ekonomiky to malo byť dokonca 100 miliónov eur.
Vplyv na bežných ľudí
S týmito odhadmi však nesúhlasia slovenské poisťovne. „Je takmer isté, že mnohé finančné inštitúcie budú zvažovať presun svojej činnosti mimo územia Slovenska. Výber dane bude teda nižší, než si štát predstavuje, a pochopiteľne klesne aj výber dane z príjmov,“ povedala Jozefína Žáková, generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní.
Podľa nej by to v konečnom dôsledku pocítili aj bežní spotrebitelia, keďže zvýšené náklady naprieč celým trhom by sa skôr či neskôr prejavili aj na zvýšení cien za jednotlivé služby.
Zavedenie dane kritizujú aj banky. „Nevidíme žiadny racionálny ekonomický dôvod na zapojenie sa do tejto formy posilnenej spolupráce. Je otázne, nakoľko bude môcť slovenský finančný trh absorbovať ďalšiu novú daň tak, aby neviedla k zdražovaniu obchodovania pre klientov,“ uviedla Iveta Orbánová, odborníčka na dane Slovenskej bankovej asociácie.
Analytik inštitútu Iness Martin Vlachynský sa obáva, že by sa zavedenie tejto dane mohlo v budúcnosti rozšíriť aj na ďalšie finančné transakcie, ako je napríklad obyčajné platenie kartou. „Je to stavebný kameň pre ďalšie šírenie zdanenia aj na bežné transakcie v bezhotovostnej ekonomike.“
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
ad