Najbohatší človek sveta. Akcie nakupoval ako dieťa (video)

Carlos Slim Helú je synom libanonského prisťahovalca Juliana Slima Heddada, ktorý ušiel do Mexika v 14 rokoch kvôli verbovaniu do otomanskej moslimskej armády. Jeho syn ho dodnes obdivuje, ako bez znalosti španielčiny v novej vlasti uspel. Julian Slim začínal ako malý obchodník s galantériou, a keď sa mu začalo dariť, zarobené peniaze investoval do nákupov pozemkov a budov v centre Mexico City, čím sa stal váženým podnikateľom v oblasti realít.

Vyštudoval strojárstvo na National Autonomous University of Mexico a ihneď po dokončení štúdia začal investovať do priemyselných firiem. Už vtedy sa riadil pravidlom nakupovať čo najlacnejšie. Tu dostal prezývku „El Ingeniero.“ V roku 1966, keď mal 26 rokov, firmy, ktoré mu patrili, dosahovali hodnotu 40 miliónov dolárov.

Obchod má v krvi

Otec ho naučil viesť si presné záznamy o peniazoch a akákoľvek nepresnosť mala za následok sankciu. Mladý Carlos mal obchodovanie v krvi, už ako dieťa si privyrábal nákupom a predajom kartičiek baseballových hráčov. Našiel systém v tom, ako dlho trvá, než sa z dorastenca stane hviezda a za ako dlho začne vädnúť sláva najlepších hráčov. Od kamarátov lacno skupoval začínajúcich hráčov a keď sa stali hviezdami, predal ich s veľkým ziskom. Svoje zárobky si od dvanástich rokov začal ukladať na vlastný bankový účet a z nich investoval do vládnych obligácií. V pätnástich rokoch uskutočnil svoju prvú investíciu, kúpil niekoľko akcií Banco Nacional de México.

Sám seba nazýva papierovým človekom, vlastní síce laptop, ale naďalej používa papierové zápisníky. Tento postoj potvrdil aj kúpou akcií vydavateľstva Nex York Timex Co., ktorému patria denníky New York Times a Boston Globe, ktorých náklad sa znižuje v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy.

Keď všetci predávali, on nakupoval

V ekonomickej kríze osemdesiatych rokov, keď väčšina investorov utekala z krajiny a predávala, čo mohla, „El Ingeniero“ nelenil, využil svoju šancu a skupoval podiely vo firmách ako Cigatam (tabáa, spoločníkom je Philip Morris), Hulera el Centenario (pneumatiky), Sanborns (reštaurácie, kaviarne, obchody), FRISCO (ťažobná spoločnosť), Loreto y Pena Pobre (papierne) či Nacobre (výroba medi a hliníka).
V roku 1990 kúpil vlajkovú loď svojho impéria, štátnu telekomunikačnú spoločnosť Telmex. V druhej polovici 90. rokov získal Telmex širokú klientelu ako priekopník predplatených kariet pre mobilné telefóny a v roku 2000 sa z nej vyčlenila firma América Móvil. Nechal sa pritom inšpirovať stratégiou firmy Gillette. Rovnako ako svetoznámy výrobca holiacich potrieb, ktorý si predajom strojčekov získa zákazníka a potom mu do smrti predáva nekresťansky predražené žiletky, chcel ponúknuť lacný telefón a predplatené karty na volanie. Obzvlášť na chudobnom mexickom trhu to bol ideálny model. Dnes je tam podľa časopisu Fortune podiel majiteľov mobilov, ktorí si dobíjajú kredit, viac ako 90 percent.  Jeho holding s názvom Grupo Carso, tvorený z prvých slabík krstných mien Carlosa Slima a jeho zosnulej manželky Soumay, združuje  stovky firiem a dáva prácu vyše 200 000 Mexičanom.

Čuch na investície

Svoj čuch na dobrý obchod ukázal v roku 1997, keď kúpil 3 % akcií Apple Computers tesne pred návratom Steva Jobsa do firmy. Počas roku akcie zázračne vystúpili z 17 dolárov na rovných 100.
Jedinou záľubou tohto miliardára sú obrazy a sochy. V jeho usadlosti môžete na stenách vidieť diela majstrov, akými sú Van Gogh, Renoir, Diego Rivera alebo zbierku sôch Rodina, ktorých je najväčším zberateľom na svete. Jeho obrovskou vášňou zostal aj v dospelosti baseball, konkrétne klub New York Yankees.

Svojský filantrop

Podobne ako jeho predchodca na najvyššom mieste rebríčka Forbesu Bill Gates sa aj on venuje filantropii, i keď nie v takej veľkej miere. Jeho životná filozofia je iná.
Podľa najbohatšieho muža charita chudobu nevyrieši. Je presvedčený, že s chudobou sa nebojuje darmi, charitou alebo míňaním z verejného rozpočtu, ale zdravím, vzdelávaním a pracovnými príležitosťami.
Tento jeho postoj k miliardovým darom Gatesa mu vyniesol imidž lakomca, aj napriek tomu, že jeho Telmex Foundation za dekádu kúpila desiatkam tisícov chudobným študentov bicykle, okuliare, a dokonca operácie.
Najlepšie vzťah Mexičanov k tvrdému, ale ľudskému obchodovaniu Carlosa Slima opísal v New York Times novinár z Mexico City Riva Palacio: „Tu v Mexiku je veľa zlých chlapíkov, príliš mnoho veľkých eg, takže Slim aj napriek všetkým svojím chybám, nie je vnímaný až tak zle.“

Podnikateľské desatoro

Svoje hlavné princípy zoradil do akéhosi podnikateľského desatora. Hlavnými bodmi sú čo najjednoduchšia riadiaca štruktúra firmy, dôraz na ľudské zdroje, reinvestovanie kapitálu a skromnosť aj v časoch ekonomického blahobytu. Jeho vzorom bol údajne investor Warren Buffett, od ktorého sa naučil výhodne nakupovať, a ropný magnát Jean Paul Getty.
„Seňor Slim je taký bohatý a mocný. V krajine s toľkými chudobnými ľuďmi je to takmer kriminálny čin,“ povedal serveru ScrippsNews v USA naturalizovaný Mexičan Ernesto Beltrán, ktorý bol do Spojených štátov prepašovaný v kufri Cadillacu.
Život priemerného Mexičana tak firmy z Grupo Carso sprevádzajú od narodenia až po smrť. S trochou nadnesenia sa dá povedať, že sa narodí  v niektorej jeho nemocnici, celý život mu prispieva po malých častiach do rodinnej pokladnice pesos za všemožné služby a tovar, telefonovaním začínajúc a cementom na stavbu domu končiac a nakoniec umrú v nemocnici sponzorovanej Carlosom Slimom.

Na luxus si nepotrpí

Držgroš McDuck Latinskej Ameriky sa preslávil aj tým, že na obchodné rokovania nosil na ruke lacné plastové hodinky alebo výhodným nakupovaním oblečenia vo vlastnej sieti obchodov. Väčšina firiem z jeho holdingu používa len minimálne financovanie pomocou úverov a zadlžuje sa iba v najnutnejšom prípade.
Miliardár sa neuskromňuje iba v spotrebe tequily a cigár, ktorých po smrti manželky vyfajčí aj dvadsať denne. Pri oslave svojich narodenín vyhlásil: „Zistil som, že sú situácie, keď vám je aj  najväčšia kopa peňazí nanič. Boh je nepodplatný a truhla nemá vrecká.“

V súlade s tradíciami si ctí silné rodinné putá. So svojimi šiestimi deťmi, ich partnermi a potomkami sa stretáva každý pondelok na veľkej večeri. Jeho traja synovia od roku 1997 postupne prevzali vedenie firmy , keď ich otec podstúpil operáciu srdca. Jeden z jeho zaťov je tlačovým hovorcom holdingu, ďalší riadi operátora América Móvil. Po smrti svojej manželky Soumay Domit de Slim v roku 1999 sa viac neoženil.