Dostávam k tejto téme veľa otázok, rád by som k nej uviedol pár poznámok.
Treba sa pripraviť na to, že korekcia o desať až dvadsať percent môže prísť kedykoľvek. No pre trh je to zdravé. Trh totiž spadne a pokračuje ďalej. Normálne ekonomický cyklus trvá v priemere štyri až päť rokov. V túto chvíľu sme vo fáze rastu už osem rokov. Ak sa nemýlim, ide o druhé najdlhšie rastové obdobie akciových trhov v histórii. Trhy mohli dokonca skolabovať už pred tromi rokmi a bolo by to v poriadku.
Majme však na pamäti, že všetky kľúčové centrálne banky sveta ešte donedávna tlačili peniaze naplno. To je oproti predchádzajúcim desaťročiam úplne nový fenomén. Je tu obrovské množstvo peňazí, ktoré sa nespráva trhovo a pohybuje sa v uzavretých kruhoch medzi centrálnymi a komerčnými bankami. Keby sa dostali do rúk koncových spotrebiteľov, výrazne vzrastie inflácia, čo by bolo fajn, ale to sa nedeje.
Trh je kvôli tomuto umelému zásahu zdeformovaný a de facto neexistuje historická paralela, podľa ktorej by sme mohli odhadovať, čo sa stane ďalej. Dôsledky môžu byť pomerne dramatické. Na druhej strane napríklad v 90. rokoch, keď nastala expanzia informačných technológií a telekomunikácií, tak už sa v roku 1995 hovorilo, že sú akcie príliš drahé, pretože rastú už niekoľko rokov v rade. Nakoniec to vydržalo až do 10. marca 2000.
Otázka, ktorú teraz všetci investori riešia, je: áno, korekcia príde, no kedy? Na trhy je potrebné pozerať sa z pohľadu alternatívy. Keď budú mať veľkí investori zaujímavejšie a bezpečnejšie možnosti, kam vložiť peniaze, urobia to. Keby sa napríklad objavila rozvinutá krajina, ktorá ponúkne dlhopisy sa štvorpercentným výnosom pri takmer nulovom riziku, začne mnoho ľudí sťahovať peniaze z akcií a komodít a bude tieto dlhopisy nakupovať. No v tejto chvíli podobnú alternatívu na trhu nevidím. Takže nezostáva nič iné, len byť ostražitý a svoje investície si hedgovať.
Kandidátom na vznik takejto alternatívy by mohlo byť napríklad USA. S tým, ako tam ďalej porastú úrokové sadzby, by mohla veľká časť investorov presúvať svoje peniaze do amerických dlhopisov. Dialo by sa to postupne a nebol by to šok. Všetci by mali čas prenastaviť si portfólia.
Oveľa väčším rizikom je však trhové zlyhanie. A tam sú najväčším kandidátom trhy s nehnuteľnosťami. Ceny domov a bytov sú relatívne vysoko. Ak v niektorých ekonomikách prudko vzrastú úrokové sadzby, môže sa stať to, čo sme videli v Amerike v roku 2007. Mnoho ľudí nebude môcť ďalej splácať hypotéky a trh skolabuje.
Keby došlo k otrasu podobnému krachu Lehman Brothers, dá sa cez noc do pohybu obrovské množstvo peňazí.
Autorom je Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre ČR, Slovensko a Maďarsko.