Minister zahraničných vecí Colin Powell nedávno položil otázku, ktorá stavia do ostrého svetla všetko, čo sa povedalo a napísalo o irackej kríze: "Dovoľte mi položiť vám priamu a jednoznačnú otázku, tak jednoducho, ako som len schopný. Tá otázka jednoducho znie: Urobil Saddám Husajn strategické politické rozhodnutie, že bude plniť rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN? Urobil strategické politické rozhodnutie, že sa zbaví svojich zbraní hromadného ničenia? Tým je v skratke vyjadrené všetko." Ide stále o tú istú otázku už 12 rokov a existuje na ňu jediná primeraná odpoveď -- nie. Saddám Husajn sa snaží vyhnúť dôsledkom neplnenia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1441 v nádeji, že sa vyhne momentu pravdy. Dnes nastal čas, aby sa Organizácia Spojených národov znova spojila a vyslala Saddámovi signál, že žiadna krajina sa nedala oklamať jeho priehľadnou taktikou. Nič z toho, čoho sme boli svedkami od prijatia rezolúcie 1441, nesvedčí o tom, že by Saddám Husajn prijal strategické a politické rozhodnutie o odzbrojení; navyše, nič nesvedčí o tom, že by sa iracký režim rozhodol aktívne, bezpodmienečne a okamžite spolupracovať s inšpektormi. Proces sa nerovná vykonaniu. Ústupky sa nerovnajú plneniu. Zničenie hŕstky riadených striel pod nátlakom, len keď je k tomu dotlačený a nemá inú možnosť, to nie je ten typ plnenia, aký predpokladá rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1441. Svojimi gestami, ktoré sú nedostatočné a prichádzajú príliš neskoro, chce Irak nielen zavádzať medzinárodné spoločenstvo a odďaľovať jeho opatrenia, ale jedným z jeho hlavných cieľov je rozdeliť medzinárodné spoločenstvo, dosiahnuť, aby sme sa rozdrobili na navzájom sa sporiace skupiny. Tieto snahy nesmú uspieť. Saddám reaguje rovnako, ako reagoval na všetky predchádzajúce rezolúcie. Na každú z nich reagoval so vzdorom a klamstvom, a robil tak rok čo rok od roku 1991 a deň čo deň od prijatia rezolúcie 1441. Keby Bagdad skutočne spolupracoval, keby chcel skutočne plniť požiadavky, keby mal skutočný záujem o odzbrojenie, všetku svoju techniku by verejne predstavil, namiesto toho, aby ju roztrúsil v snahe ju zatajiť. Deje sa však niečo iné. Žiaľ, snahy o inšpekciu neprinášajú výsledky. Prečo? Pretože sa nikdy nepredpokladalo, že bude prebiehať za podobných nepriateľských okolností. Sme svedkami dávkovania zbraní po kvapkách -- bojová hlavica tu, riadená strela tam -- a to všetko by malo vyzerať ako odzbrojovanie, navodzovať dojem spolupráce. V posledných dňoch sa objavili prísľuby, že poskytnú viac papierov, viac správ. Tieto chabé gestá a sľuby na papieri však zásadným spôsobom neznižujú Saddámove kapacity, neznamenajú zmenu jeho postoja a neodstraňujú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Keby nám Saddám neponechal žiadnu inú možnosť len odzbrojiť ho silou, Spojené štáty a naši koaliční partneri urobia všetko pre to, aby sa tak stalo rýchlo, aby sa to urobilo spôsobom, ktorý bude minimalizovať straty na životoch civilného obyvateľstva alebo škody na majetku. Keby nám boli takéto okolností nanútené, urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme zabezpečili humanitárne potreby pre iracký ľud. Okamžite po zabezpečení bezprostredných potrieb a nastolení vnútornej bezpečnosti by sme chceli čo najrýchlejšie prejsť k civilnému dohľadu nad ďalšími fázami transformácie Iraku, v spolupráci s Iračanmi vo vnútri Iraku aj mimo neho, ako aj s mnohými našimi koaličnými partnermi, v spolupráci so všetkými zložkami medzinárodného spoločenstva, ktoré sa budú ochotné zapojiť do tohto úsilia. Potom bude možné vybudovať legitímne iracké inštitúcie zastupujúce všetkých Iračanov, všetok ľud. Je nesporné, že bude potrebné vykonať veľký kus práce. Práca na dosiahnutí zmierenia a na obnove bude dlhá a ťažká, ale Spojené štáty a ich spojenci sú schopní túto úlohu zvládnuť. Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo chcú pomôcť zbaviť iracký ľud strachu a umožniť mu oslobodiť sa od núdze.