Na čele ĽS-HZDS zostáva Vladimír Mečiar. Staronovým predsedom ĽS-HZDS je Vladimír Mečiar. Tak budú znieť úvodné vety a titulky sobotňajších večerných správ a pondelňajších denníkov. Šance, že to tak nebude, sú mizivé. Prvý riadny Mečiarov protikandidát v 16-ročnej histórii strany, dnes ešte podpredseda Viliam Veteška, má totiž takmer nulovú šancu, že zajtra na sneme, ktorý bude voliť vedenie strany na ďalšie dva roky, uspeje. Naopak, pravdepodobnosť, že čoskoro Veteška opustí aj post podpredsedu NR SR, onedlho stranu a spolu s ním sa zvezú do straníckej siene zabudnutia (zavrhnutia) aj jeho podporovatelia, hraničí s istotou.
Dvíhať hlas proti zakladateľovi strany a hovoriť o demokracii, respektíve nedemokracii v strane, sa totiž v ĽS-HZDS nenosí. Mečiar sa svojich protivníkov vždy dokázal zbaviť - začal Kňažkom, pokračoval Kováčom a Moravčíkom, Gašparovičom, Tkáčom. Dnes prichádza na rad Veteška spolu s ďalšou výraznou persónou ostatných rokov - trnavským krajským šéfom a županom Tiborom Mikušom. Práve on sa postavil na Veteškovu stranu a ako prvý a napokon aj jediný vysokopostavený politik ĽS-HZDS volal po nutnosti výmeny vedenia ĽS-HZDS. Odlev kľúčových ľudí zo strany však nebol vždy len výsledkom Mečiarovho vyrovnávania sa s oponentmi. Oponentúra totiž často nastúpila až vtedy, keď Mečiar s preňho charakteristickou spontánnosťou začal opäť miešať karty v snahe nanovo ukotviť svoje neotrasiteľné postavenie.
Obeťou tohto nutkavého pudu sa v povolebný rok, keď sa HZDS po ôsmich rokoch opozičného živorenia dostalo opäť na vládnuce výslnie, stal donedávna korunný princ Viliam Veteška. Ten totiž už v minulom volebnom období ťahal HZDS k Smeru-SD, zatiaľ čo Mečiar koketoval s Dzurindovou SDKÚ-DS. Veteška navyše bodoval v parlamentných voľbách, keď získal takmer polovicu hlasov pre stranu, čo ho vytiahlo na druhé miesto hneď za Mečiara. Po voľbách napokon Mečiar nemal na výber - iný koaličný partner, ako dovtedy Veteškom a Mikušom preferovaný Smer-SD, sa nečrtal.
Veteška, predtým takmer bezvýhradný ctiteľ Vladimíra Mečiara, napokon (v apríli) výzvu dvoch okresných snemov (Pezinok a Nové Mesto nad Váhom) na kandidatúru prijal. Vtedy mu už bolo jasné, že s ním Mečiar ďalej neráta. Tým zároveň pristúpil na hru Mečiara s myšou a neostávalo mu nič iné, len viac či menej adekvátne reagovať na Mečiarove nespočetne veľa ráz overené praktiky. Po signáloch o kupovaní delegátov okresných snemov pre Vetešku nasledovali informácie o kupovaní áut pre okresných šéfov, ktorí sa držali Mečiara. Po spochybnení výsledku trnavského krajského snemu, ktorý jediný na post predsedu podporil Vetešku, prišlo spochybnenie snemov v Trenčíne a v Banskej Bystrici z tábora Veteškových podporovateľov. Všetky tri prípady bude riešiť stranícka rozhodcovská komisia. To je aj priestor, kde sa dá Mikuš elegantne zbaviť postu krajského šéfa v Trnave.
Popri množstve jasných vecí v súboji o Mečiarovo víťazstvo v júni 2007 sú nejasné iba dve. Vlastne dve mená - koho si Mečiar po svojom zajtrajšom triumfálnom víťazstve na sneme najslabšej koaličnej strany s klesajúcimi preferenciami pozve na miesta svojich zástupcov. Ťažko dnes preto možno tušiť, akú informáciu prinesú "druhé" vety v spravodajských blokoch: Podpredsedami strany sa na ďalšie dva roky stali... Okrem samotného Mečiara to dnes totiž nevie nikto.
Tatiana Novotná, redaktorka domáceho oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.