StoryEditor

Ďalší muž boja inteligencie proti ignorancii

23.02.2006, 23:00
V pondelok oznámil rezignáciu šéfredaktor britského týždenníka Economist, ktorý nepatrí len k najvplyvnejším ekonomickým publikáciám na svete, ale je aj "úkazom" na súčasnom mediálnom trhu. Dôvodom odchodu štyridsaťdeväťročného Billa Emmotta je pravdepodobne "únava materiálu". Jeho trinásťročné pôsobenie na čele časopisu bolo mimoriadne úspešné.

V pondelok oznámil rezignáciu šéfredaktor britského týždenníka Economist, ktorý nepatrí len k najvplyvnejším ekonomickým publikáciám na svete, ale je aj "úkazom" na súčasnom mediálnom trhu. Dôvodom odchodu štyridsaťdeväťročného Billa Emmotta je pravdepodobne "únava materiálu". Jeho trinásťročné pôsobenie na čele časopisu bolo mimoriadne úspešné.
Nielen preto, že náklad týždenníka sa od roku 1993 viac ako zdvojnásobil, a od jesene 2004 prekračuje celosvetový predaj spoľahlivo hranicu milión výtlačkov. Oveľa dôležitejšie je, že sa časopis po celý tento čas prakticky nezmenil. Noviny a časopisy na celom svete bojujú všetkými spôsobmi, aby si udržali čitateľov. Volia iné formáty aj grafiku, menia spôsob písania, snažia sa byť zábavnejšie. Aj tak to nepomáha. Economist je stále rovnaký: presný, analytický a vecný a napriek tomu si ho kupuje čoraz viac ľudí.
Podľa Emmotta má tlač dve možnosti, ako čitateľov, ktorí spohodlneli v dôsledku televízie a internetu, zaujať: buď ponúkne viac zábavy alebo viac informácií. Kým médiá na celom svete ponúkajú viac zábavnosti a povrchnosti, stúpa dopyt po serióznych informáciách. "Nikdy nebolo na svete toľko vzdelaných ľudí ako dnes," povedal Emmott britskému denníku Guardian.
Popri BBC je Economist britským médiom s najväčším globálnym vplyvom. Len v Británii je náklad asi 150-tisíc kusov, v Európe a Ázii zhruba dvakrát toľko. Najväčším trhom sú Spojené štáty, kde sa predá polovica z miliónového nákladu.
Týždenník neponúka profily úspešných bizmismenov, netlačí ich tipy na zbohatnutie a ani sa nevenuje životnému štýlu. Kto si kúpi Economist, vie, že sa na niekoľkých desiatkach strán dozvie všetko podstatné, čo sa minulý týždeň vo svete stalo a čo si o tom myslieť. Silná názorová ukotvenosť spočíva v tom, čo časopis od svojho založenia v septembri 1843 charakterizuje. Jeho postoj je politicky konzervatívny a ekonomicky liberálny. Týždenník nepodporuje vždy pravicu. Napríklad vyzval čitateľov, aby hlasovali za labouristu Tonyho Blaira či demokrata Johna Kerryho.
"V roku 2000 sme podporili Busha a podporovali sme aj vojnu proti Iraku. Ale Bush ju nezvládol. To, čo sa stalo na základni Guantánamo alebo vo väznici Abú Ghrajb, zdiskreditovalo jeho poslanie šíriť demokraciu a vládu práva," povedal Emmott v roku 2004 londýnskemu večerníku Evening Standard.
Časopis nemá nadarmo vo svojom motte poslanie, s ktorým v polovici predminulého storočia vznikol: prispieť k víťazstvu inteligencie v jej súboji s hlúposťou. Spomínaný "rozumný postoj" môže tak prevážiť konzervatívne hodnoty, ktoré Economist tradične obhajuje: v roku 1994 vyzval na zrušenie monarchie a v roku 1996 podporil homosexuálne manželstvo.
Články v Economiste vychádzajú tradične bez podpisov autorov. V novinárskej profesii poháňanej márnomyseľnosťou je to malý zázrak. Prestíž a tiež prístup k informáciám, ktoré novinár nástupom do týždenníka získa, zrejme preváži lásku k vlastnému podpisu. To neznamená, že sedemdesiat žurnalistov, ktorí sú zamestnaní v Economiste, sú neznámi ľudia. Väčšina píše knihy a publikuje aj v ostatných médiách.
Výmena šéfredaktorov sa uskutoční pre čitateľov takmer nepozorovane a neprinesie žiadne náhle ani výrazné zmeny. Lipnutie na zavedenej forme a štýle je pre Economist dôležitejšie ako to, kto sedí v šéfredaktorskom kresle. Nie je v ňom nejako rušno. Za posledné polstoročie sa v ňom vystriedalo iba päť mužov. Jeden šéfredaktor za desať rokov, to je slušné tempo mediálneho vytrvalca.

Autor je redaktorom časopisu Reflex.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. november 2024 17:18