Ministrom regionálneho rozvoja SR a ČR sa podarilo to, v čo v skutočnosti málokto veril -- vyrokovali v Bruseli celkom slušný balík peňazí na komplexnú obnovu panelových sídlisk. Iste, nepôjde len o zatepľovanie domov, na ktoré sa upierali oči obyvateľov i správcov domov v prvom rade, aj keď sa naň v rámci energetických úspor kúsok europeňazí ujde. No skutočnosťou je, že ľady sa pohli a prejemnená Európa si uvedomila možný dôsledok zanedbaných sídlisk v nových členských štátoch. Už vie, že ide, najmä zo sociologického hľadiska, o časovanú bombu.
Pravda, na slovenských sídliskách nebývajú komunity chudobných prisťahovalcov bez práce, lež vcelku majetní ľudia. Svedčí o tom skutočnosť, že takmer celý bytový fond skončil vo vlastníctve osôb. Inak už znie otázka -- za čo si majú svoj majetok opraviť? Obnova bytového fondu však nie je len o okamžitých peniazoch a má veľmi vážny sociálny rozmer. Najmä preto, že solventnejší obyvatelia sídlisk sa z dlhodobého hľadiska neuspokoja so zatekajúcimi strechami, nezateplenými a počarbanými fasádami či výťahom, ktorý funguje len na pekné slovo.
Pokiaľ sa sídliská nebudú dávať do poriadku, začne sa meniť skladba ich obyvateľstva. Kto bude mať peniaze, poobzerá sa po lepších adresách a na sídliskách sa začnú zhromažďovať sociálne slabšie vrstvy. Keď to potrvá dlhšie, vidina get na sídliskách vo všetkých nových členských štátoch je viac ako reálna. Síce nie v najbližšom čase, no predsa.
V budúcich siedmich rokoch sa zrejme príliš veľké zmeny neudejú. No začať sa musí, a to najmä na miestnej úrovni. Veľa bude záležať na postoji miestnych samospráv. V prvom rade si musia zabezpečiť územné plány sídelných útvarov. Veď minimálne 1 500 ľudí, čo je základná podmienka na pridelenie podpory, sa len ťažko dohodne na prioritách a zozbiera sa na jednotnú projektovú dokumentáciu. Keď je v hre komplexná obnova sídliska, živelnosť musí ísť stranou.
Popri fasádach sa peniaze z eurofondov použijú na opravu miestnych komunikácií a chodníkov, môžu sa vyriešiť parkoviská či detské ihriská. Keď sa vybudujú menšie prevádzky sociálnych služieb, tiež bude asi málokto namietať. Sídliská, z ktorých sa už pomaly stáva nadávka, tak majú šancu priblížiť sa normálne fungujúcim mestám, kde sa nechodí len spať, ale dá sa tam aj normálne žiť.
StoryEditor