George Williams. Bol to práve on, ktorý vysvetľuje, že napriek nemorálnym sprievodným znakom, môže byť vynucovanie vlastných záujmov veľmi úspešnou stratégiou.Vhodný ilustračným príkladom, ako prebiehajú na Slovensku výberové konania, je známa súdna kauza - "obhajoba Twinkie". Pomocou nej sa podarilo istému právnikovi presvedčiť porotu, že jeho klient by nemal byť odsúdený. Strava z jedální rýchleho občerstvenia mu totiž znížila schopnosť jasne myslieť. Vyhral. Nie je podstatné, že zákon stratil schopnosť stanoviť vinu a určiť mieru zodpovednosti. Znamenalo to iba obrat v tvorbe morálnej klímy, ktorá nijako neobviňuje tých, čo porušujú pravidlá.
Na Slovensku nemôžeme predpokladať, že by čo len jedno výberové konanie, jeden tender, neboli poznačené "zníženou schopnosťou jasne myslieť" pod vplyvom jedla z obľúbenej jedálne (rozumej vplyvu lobistov). Iba v tomto kontexte, podľa vzoru "obhajoby Twinkie", možno logikou takzvaného prírodného výberu vysvetliť fakt, že sa časť výberovej komisie na tretieho mobilného operátora asi stala "obeťou okolností".
Pre logiku slovenských "výberových konaní" je zákonité, že je tajná komisia, býva jej dodatočné rozšírenie, sú nekvantifikovateľné kritériá, jestvuje konflikt záujmov členov komisie, občas sú veľmi rušné noci pred vyhlásením výsledkov, celková netransparentnosť konania a predovšetkým skutočný obsah ponuky víťaza a ponúknutá cena. A tak v tomto štádiu stratégie "prírodného výberu" ide s vysokou mierou pravdepodobnosti vždy skôr o "konštrukciu chceného".
Toho magického bodu, v ktorom dochádza k obráteniu morálky. Punktu, kde nijakým spôsobom verejná mienka neobviňuje tých, čo nedodržiavajú pravidlá.
Od čias Darwina cez Huxleyho generáciu nikto nedokázal vytvoriť taký koncept "prírodného výberu", v ktorom by proces krátkozrakej sebeckosti nadobudol také fatálne rozmery, ako v tejto krajine.
StoryEditor