Keď minister spravodlivosti Štefan Harabin spustil krátko po voľbách kampaň za zrušenie Špeciálneho súdu, predložil hmatateľné argumenty. Hovoril o (podľa neho) prehnaných platoch špeciálnych sudcov, porovnával ich prácu s výkonnosťou všeobecných súdov, kritizoval ich údajne neštandardný status. Bolo to zrozumiteľné - hoci o sile týchto argumentov sa dalo pochybovať. Dalo sa však o nich diskutovať a tí, ktorých sa to týkalo, sa mohli brániť.
Včera minister spravodlivosti Harabin oznámil, že z funkcií odvoláva viacerých predsedov krajských a okresných súdov. Tentoraz však konkrétne fakty a čísla chýbali. V tlačovej správe len odkázal, že tak urobil na základe kontrol a podnetov od ombudsmana a občanov. "Predseda súdu musí byť manažérom a musí mať prehľad o dianí na súde. Jednoducho nemienim stále čítať informácie o procesných chybách." Konkrétne dôvody však odmietol zverejniť s vysvetlením, že odvolaní funkcionári zostávajú sudcami. "Personálnu politiku nebudem robiť cez médiá." To by sa ministrovi ešte dalo s privretím oboch očí odpustiť. Horšie však je, že viac sa o dôvodoch svojho nedobrovoľného odchodu nedozvedeli ani samotní funkcionári súdov. Väčšina z nich pritom potvrdila, že v oznámení o odvolaní bola iba nekonkrétna zmienka o tom, že si neplnili povinnosti.
Na to, čo Štefan Harabin urobil, mal zákonný nárok. Malo to však byť čitateľné - nie len pre médiá, odvolaných, ale pre celý sudcovský stav. Bez toho ťahá minister v polemike o tom, že ide o vyrovnávanie si účtov s "nepohodlnými", za kratší koniec.
JÁN BORČIN, editor domáceho oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.