Počas nedávneho stretnutia predstaviteľov členských štátov Európskej únie sa predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pokúšal prinútiť predsedov vlád k tomu, aby odsúhlasili vznik miliardového fondu na zmiernenie následkov globalizácie. Akokoľvek tento účel znie uchu občana vábivo, tento fond by v prípade schválenia nebol ničím iným, ako tučným "sústom" pre bruselskú prerozdeľovaciu byrokraciu. Ako keby nebolo už dosť starostí s peniazmi, ktoré sa rozdeľujú údajne na ochranu európskej agrárnej štruktúry.
Možno, že to bol práve tento argument -- a nie poukazovanie na prázdnu bruselskú pokladnicu -- ktorý napokon zavážil a prispel k tomu, že členské štáty iniciatívu pochovali hneď v zárodku. Žiaľ, tým sa nešťastné boje o smerovanie finančných platieb v rámci EÚ neskončili, národný egoizmus si hľadá a nachádza stále nové cesty.
Najnovším príkladom je družicový navigačný systém Galileo. Slúžiť by mal už o tri roky a jeho celkové náklady sa medzitým vyšplhali na 3,34 miliardy eur. Až dosiaľ je svet odkázaný len na využívanie vojenského systému Američanov, ktorý je známy pod skratkou GPS. Vojensky motivované obmedzenie tohto systému, ako aj jeho technicky podmienená nepresnosť vo veľkomestách, sľubujú európskemu projektu obrovský trh a starému kontinentu zároveň skutočnú konkurenčnú výhodu. Aj preto sa už Američania rozhodli, že do roku 2010 svoj systém podrobia rozsiahlej modernizácii. To len svedčí, že i na projekt Galileo čas poriadne tlačí.
Až dosiaľ neboli dôvody na obavy. Optimizmus posilňovalo, že záujem o účasť na projekte prejavili aj Číňania a Indovia, čo -- po úspechu Airbusu -- naznačovalo, že dynamika rozvoja európskeho hospodárstva sa v najbližších rokoch podstatne zvýši.
Teraz však, keď už je najdôležitejší program podpory priemyselnej infraštruktúry takpovediac pred cieľom, Galileo sa opätovne stal predmetom vnútorného súboja. Európskej vesmírnej agentúre ESA chýba na dokončenie prác 430 miliónov eur, čo sa rovná približne jednému percentu poľnohospodárskych subvencií. I tak je táto suma dostatočne vysoká na to, aby jednotlivým "investorským" štátom poslúžila ako pancierová päsť svojho druhu. Medzi ne patria konkrétne Francúzsko, Španielsko, Fínsko a v neposlednom rade aj najväčší prispievateľ Nemecko. Odchádzajúci nemecký minister dopravy Manfred Stolpe dodatočný nemecký príspevok podmienil tým, že kontrolné centrum systému Galileo bude sídliť v bavorskom meste Oberpffafenhofen.
Akokoľvek znie tento plán pre nemeckú verejnosť lákavo, krátkodobý cieľ musí byť druhoradý. V prvom rade musia mať všetci na mysli slávnostne podpísaný dokument, ktorý vošiel do histórie ako Lisabonská stratégia -- a podľa neho sa má Európa do roku 2010 stať najdynamickejšou oblasťou sveta.
Našťastie, ešte nie je nič stratené -- ale ak sa majú prvé galileovské družice dostať na obežnú dráhu okolo Zeme ešte do konca tohto roka, treba zabrániť, aby sa rozpútal nový boj o financovanie projektu. Členské štáty únie musia zabudnúť na malicherné spory a v prvom rade sa sústrediť na osoh pre celý kontinent. Nový navigačný systém bude dôležitým impulzom pre rozvoj celých odvetví európskeho hospodárstva a ako taký aj rozhodujúcim testom, či únia ciele Lisabonskej stratégie dosiahne, alebo nie.
Autor je nemecký politik a vrcholový priemyselný manažér.