V článku analytika Martina Filka zo spoločnosti Sanigest (HN, 28. 7. 2006) je komentovaný postoj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý vraj doteraz nezabránil podozrivým marketingovým aktivitám súkromných poisťovní pri nábore a selekcii poistencov ani nespravodlivej diferenciácii pri platbách poskytovateľom. Úrad tiež údajne nedostatočne pomenoval ďalšie problémy, napríklad neefektívny a nespravodlivý prerozdeľovací mechanizmus.
ÚDZS začal pracovať 1. 1. 2005 a jeho činnosť je vymedzená zákonom, teda môže konať len v rozsahu a intenciách uvedeného zákona. Práve nedostatky v zákone spôsobujú, že úrad v rámci výkonu svojej činnosti nedostatky odhalí, avšak nemôže ďalej konať. Zistené nedostatky musí posúvať na tie inštitúcie a orgány, ktoré majú riešenie problémov vo svojej kompetencii. Pravdou však je, že riešenie niektorých problémov nerieši žiaden orgán, pretože súčasná legislatíva s nimi nepočítala.
Jednou z takýchto oblastí, kde úrad môže len konštatovať nedostatok, je problém získavania poistencov v rámci verejného zdravotného poistenia prostredníctvom zmluvných vzťahov so sprostredkovateľmi poistenia. Úrad môže postihovať zdravotnú poisťovňu za reklamnú kampaň, v rámci ktorej poskytuje nepravdivé informácie a výhody, ktoré nevie zaručiť. Nemôže však postihovať jednotlivcov alebo spoločnosti, ktoré zabezpečujú prijímanie prihlášok v rámci verejného zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne. Kontrola činnosti sprostredkovateľov, s ktorou sa v poslednom období stretávame a ktorá v spoločnosti vyvoláva otázniky, však nie je v kompetencii žiadnej inej inštitúcie, pretože to žiaden zákon nerieši.
Riešením problému náboru poistencov a reklamnej kampane, aj keď nie systémovým, je zúženie rozsahu reklamnej kampane obmedzením výdavkov na správu zdravotnej poisťovne. Jednou zo zásad súčasného systému zdravotného poistenia je zásada solidarity. Uplatňuje sa o. i. cez systém prerozdeľovania, založeného na uplatnení nákladovosti cez vek a pohlavie. Demografický princíp prerozdeľovania vytvára tlak na poisťovne, ktoré sa selekciou poistného kmeňa snažia zbaviť poistencov, u ktorých náklady rastú rýchlejšie ako poistné. Tí potom spravidla nemajú šancu vybrať si zdravotnú poisťovňu. Stávajú sa poistencami štátom garantovanej zdravotnej poisťovne.
Využívanie demografického princípu v prerozdeľovaní však podľa analýz nerieši problém nákladovosti v plnej výške. Súčasný systém, v ktorom sú pre prerozdelenie uplatnené len ukazovatele veku a pohlavia, pokrýva náklady len vo výške štyroch percent.
Na základe doterajších analýz a skúseností v podobných systémoch zdravotného poistenia ako na Slovensku sa ukazuje, že do prerozdelenia by mali vstupovať aj ďalšie ukazovatele, predovšetkým diagnostické, región, nezamestnanosť, invalidita, prípadne ďalšie, ktoré by vo väčšej miere vyrovnávali nákladovosť.
Prerozdeľovací mechanizmus má v slovenskom poistnom systéme svoje miesto. Je dôležité naďalej ho rozvíjať, lebo aj prostredníctvom správne nastavených parametrov prerozdelenia sa zmení pohľad poisťovní na štruktúru svojho poistného kmeňa. Zdravotné poisťovne tak budú musieť zmeniť spôsob získavania poistencov.
Autorka je riaditeľkou Odboru dohľadu nad zdravotným poistením ÚDZS