Komentár HN: Chyby v urbanizme sú navždy

V kultúrnych krajinách je dobré meno investora vážna vec. Žiaľ, u nás na ňom nezáleží. Heslo - kúpim pozemok a vyskúšam, čo sa podarí postaviť - sa podpísalo pod väčšinu čiernych stavieb na Slovensku. Stavebný zákon je pri odstraňovaní stavieb úplne bezzubý a agresívnym investorom dokopy nič nehrozí. Nanajvýš pokuta, ktorá je z hľadiska celkovej investície smiešna. Dochádza tak ku škodám v území, pretože chyby v urbanizme sú večné a už ich nikto nenapraví.
Karty investorom najčastejšie zamiešajú občianske iniciatívy za ochranu životného prostredia. No zvyknú brániť vždy len pár stromov vo vlastnom okolí, ucelený pohľad do budúcnosti im chýba.
Znie to paradoxne, ale občianske iniciatívy zväčša ublížia práve slušným investorom bez bočných úmyslov, ktorí si kúpia pozemok v zastavanom území a nerátajú s tým, že pár vyrúbaných stromov bez väčšej hodnoty nestačí nahradiť celkom novým a kvalitným parkom.
Za pozornosť - a práve v súvislosti s parkom - stojí, ako sa ochranári postavili k okliešteniu bratislavskej pamiatkovej zóny. Každého zaujímajú predovšetkým čierne stavby, čo je inak v poriadku. Vôbec netreba ľutovať, že kontroverzná stavba mrakodrapu na Šancovej ulici i ďalšie pripravované výškové stavby v centre mesta ocitli v ťažkostiach a možno sa vôbec nepostavia. Najmä preto, že hranica mestskej pamiatkovej zóny, kde sa výstavba pripravuje, zostáva zatiaľ bez zmien.
Rozhodnutie bývalého ministra kultúry Františka Tótha o redukcii pamiatkovej zóny krajský súd pozastavil. V praxi to znamená, že stavať sa v týchto miestach môže len za veľmi prísnych pravidiel a výškové budovy medzi povolené objekty rozhodne nepatria.
No budovy, o ktorých sa najviac hovorí, sú len zastierací manéver. Posunutím hranice pamiatkovej zóny by sa totiž mohlo začať s masívnou výstavbou v Horskom parku, kde sú k dispozícii veľmi lukratívne pozemky. Ochranárom táto skutočnosť zrejme zatiaľ vôbec nedošla.