Kryptomeny sa už začali skloňovať aj na Slovensku. A to hlavne na Ministerstve financií, kde sa stávajú nočnou nezdanenou morou. A nie len to. Národná banka Slovenska vníma kryptomeny ako hrozbu finančných trhov. Nie je ďaleko od pravdy, keďže svet kryptomien je neúprosným svetom volatility, ale aj krádeží, kde vám nikto nič negarantuje.
Je viacero rovín, kde by vlády chceli kryptomeny zregulovať. Prvou z nich je určite zdanenie ziskov z obchodovania s kryptomenami. Na prvý pohľad sa to môže zdať jednoduchou záležitosťou, zdaníte nadobudnutú sumu po tom, ako to zameníte naspäť na národnú menu. Zdanie môže klamať. Problém je administratíva a dokladovanie.
Odkiaľ budete vedieť, ktorý bitcoin zdaňujete? čo keď ste ich nakúpili počas roka viac a za rôznu cenu. Nehovoriac o tom, že vaša burza na ktorej ste nakupovali/predávali skrachuje, a tak stratíte celú históriu obchodovania. Ďalšou oblasťou zdanenia môže byť ťažba pri ktorej to je tiež značne komplikované.
Zdaňovanie je jedna, jednoduchšia rovina regulácie. Ďalšou rovinou a otázkou je, že ako ochrániť finančné trhy a zároveň úplne nezabiť novú rozvíjajúcu sa technológiu.
Tu je potrebné zdôrazniť, že samotný token musí byť súčasťou systému a väčšina musí byť aj trhovo ohodnotená, aby sa v systéme udržiavali motivácie na prevádzku siete.
Väčšina kryptomien je decentralizovaných, to znamená, že sieť udržuje n-tý počet ľudí, ktorí chcú samozrejme mať prínos z ich práce. Práve preto je väčšina vyjadrení politikov a podnikateľov zbytočných, keď spomínajú, že nechceme kryptomeny, ale len blockchain.
Štát by tak mal najprv pochopiť systém kryptomien a až potom sa pokúsiť ho opatrne regulovať. Dôležité je hlavne rozlíšiť druhy tokenov, ktoré stoja za konkrétnou kryptomenou a vznik kryptomeny prostredníctvom ICO. Presnejšie Initial Coin Offering, čo je ekvivalent IPO a prostredníctvom ktorého v súčasnosti väčšina kryptomien vzniká.
Problémom je, že kryptomeny sú v každej krajine regulované inak a pri viac ako 1500 kryptomenách je to poriadny kus práce ich napasovať do nejakej poučky. Napriek tomu by sa mohli inšpirovať vzorným Švajčiarskom, ktoré reguluje kryptomeny v minimálnej možnej miere. A je dobré známe pre pozitívny postoj rozvinutú infraštruktúru kryptomien v krajine. Nedávno vydala miestna autorita finančného trhu(FINMA) usmernenie ku tokenom a ICO.
FINMA rozdeľuje tokeny do troch kategórií:
- Payment tokeny – tokeny, ktoré sú primárne určené na V princípe transakčné meny. FINMA požaduje od takýchto projektov, aby boli v súlade so zákonmi o praní špinavých peňazí.
- Utility tokeny – Sú tokeny, ktoré fungujú čisto len na fungovanie projektu. Napríklad MaidSafe coin. Samotné tokeny tu vystupujú ako palivo systému. V prípade, keď tokeny majú aj inú funkciu, tak ich FINMA reguluje ako securities, teda cenné papiere.
- Asset tokeny – Tieto tokeny posudzuje ako cenné papiere. To znamená, že z toho vyplýva aj množstvo regulácií a zákonov, ktoré sa týkajú cenných papierov. Medzi tieto tokeny patria napríklad zlatom kryté meny alebo rôzne tokeny za účelom kolektívneho investovania.
Napriek tomu, že FINMA pokryla väčšinu kryptomien, stále ostávajú meny ako Bitcoin, ktoré nevznikli prostredníctvom ICO, ale vyťažením genesis bloku (prvý základný blok), pričom sa ďalej emituje ťažbou.
Vlády to v konečnom dôsledku nebudú mať ľahké, keďže výhodou kryptomien je, že stále vedia používatelia „utiecť“ do iného štátu. Podobne ako tomu bolo pri Číne, keď zakázala ICO a kryptomeny. Cesta sa vždy nájde. Štáty v konečnom dôsledku môžu regulovať kryptomeny len cez kontaktné body medzi ktoré patria napríklad burzy.