Narazil som na zaujímavú štatistiku – počet platených taxislužbami v New Yorku. Táto štatistika agreguje počet jázd tradičnými žltými taxíkmi a „taxíkmi“ fungujúcimi v rámci zdieľanej ekonomiky. Ukázala dramatický nárast počtu jázd od príchodu zdieľaných prepravných služieb. Kým v rokoch 2009-2013 sa stabilne pohyboval mesačný počet jázd v priemere niekde tesne nad úrovňou 13 miliónov, tak do začiatku roka 2018 sa s príchodom zdieľaných prepravcov takmer zdvojnásobil na 25 miliónov.
Vývoj počtu jázd klasickými a zdieľanými taxíkmi v New Yorku (28-dňový kĺzavý súčet)
Graf ukazuje, že mesačný počet jázd tradičnými taxíkmi klesol tesne pod úroveň 10 miliónov, teda o zhruba 4 milióny. Pri prepravných zdieľaných službách však vzrástol počet jázd z nuly nad 15 miliónov. V súčte teda ich príchod na trh výrazne zvýšil prepravnú aktivitu a tým pádom aj počet pracovných miest v sektore. A v konečnom dôsledku aj komfort zákazníkov, keďže ich dobrovoľne vo veľkom používajú.
Hlavným dôvodom tohto brutálneho rastu bol veľmi nízky počet licencií pre taxislužby v New Yorku. Podľa posledných dát ich bolo rozdaných niečo vyše 13500. V roku 1937, kedy bol systém zavedený z dôvodu pretlaku vodičov počas hospodárskej krízy ich bolo vydaných 11 787. Teda za 80 rokov sa ich počet zvýšil ani nie o 2000. Počet obyvateľov mesta síce medzičasom fatálne nerástol, výrazne však vzrástol počet turistov, ľudí dochádzajúcich za prácou z predmestí a prichádzajúcich za biznisom z celého sveta. Navyše, sa medzičasom výrazne rozšírilo percento obyvateľstva, ktoré si takúto formu dopravy mohlo dovoliť.
Ponuka teda ani zďaleka nestačila dopytu, čo umožnilo majiteľom licencií držať cenu výrazne nad trhovou. Z licencií sa dokonca časom stala lukratívna investícia, keďže prirážka ceny taxíkov k trhovej neustále rástla. Od roku 1970 do svojho vrcholu v roku 2013 vzrástla cena licencie o závratných 2700 percent (podobný vývoj bol zaznamenaný aj v iných amerických mestách), podstatne viac, ako rástli akcie či zlato. Po príchode zdieľaných prepravcov samozrejme skolabovala.
Vývoj cien licencie na taxi v New Yorku, akciového indexu Dow Jones a zlata (1975-2013)
Príchodom zdieľaných prepravcov sa ponuka výrazne rozšírila, a ako je z vývoja počtu jázd zrejmé, tak dopyt pre to jednoznačne existoval. Tento prípad, hoci patrí k tým extrémnejším, ukazuje, ako brzdia licencie pri jednotlivých profesiách ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. Nielen v New Yorku, ale všade vo svete, Slovensko nevynímajúc.
Okrem naplnenia dopytu sa zvýšil komfort zákazníkov. Jednak cenovo, keďže mimoriadne nízky počet licencií držal ceny výrazne nad trhovou úrovňou, ale aj necenovo. Narazil som na viacero článkov, podľa ktorých žlté taxíky odmietali obsluhovať niektoré destinácie, pretože sa nemuseli báť o to, že by v priebehu krátkeho času nemali ďalší biznis. To po novom neplatí.
Licencie a niektoré regulácie (tie zbytočné) teda výrazne brzdia ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a prerozdeľujú zdroje od zákazníkov smerom k tým, ktorí sú nimi chránení. Zdieľaná ekonomika im veľmi efektívne nastavuje zrkadlo.