Pán prezident, vyzerá to, akoby sa všetci proti vám spolčili, alebo akoby ste vy boli naschvál voči všetkému v opozícii - proti Európe, proti panelu OSN o klíme, proti ODS a proti vládnej trojkoalícii v Česku. Ako sa cítite ako osamotený bojovník na všetkých frontoch?
- Je to karikatúra, mystifikácia a nič takéto nejestvuje. Po prvé: tie bojové línie by sme mali presnejšie definovať, odtrivializovať a oddémonizovať. A po druhé: osobne ani v najmenšom, ale naozaj ani v najmenšom nie som v tomto súboji sám. Na strane druhej verím, že to demonštruje súdržnosť mojich názorov. Viem, že som v médiách neustále hodnotený protichodným spôsobom: buď sa hovorí, že robím všetko len preto, aby som sa zapáčil verejnosti, alebo sa hovorí, že len kritizujem a som osamotený. Médiá by sa mali rozhodnúť, čo teda platí.
Z toho, že vy by ste menili názory, by sme vás naozaj neupodozrievali, ale spomeňte si na niektorého európskeho politika, ktorý by o rôznych veciach hovoril tak nahlas a tak kontroverzne ako vy...
- Diferencujme štátnikov od toho, čo sa v skutočnosti deje. Diskusia o ďalšom vývoji európskej integrácie nie je o ústave, ale o podobe ďalšej integrácie, a to je téma, ktorá by mala zaujímať každého z nás. A že politici, ktorí si zvykli správať sa zdvorilo a takpovediac kamarátšaftsky a dnes a denne chodia do Bruselu, nehovoria o týchto veciach verejne, ale potichu, tak ja osobne žiadnu osamelosť v tejto veci naozaj nevidím.
Chcete týmto povedať, že vaša osamelosť je zreteľná iba na verejnosti...
- Pozrite sa, dennodenne ma pozývajú do celej Európy, viac ako kohokoľvek iného, nielen napísať článok, mať prednášku na konferencii. Každý deň je to tak a ja v tom nevidím osamelosť. Ja možno premyslenejšie, hlbšie a koncepčnejšie hovorím rôzne veci, ktoré niektorí ľudia hovoria v náznakoch a útržkovito, a nie s takou komplexnosťou. V tomto možno rozdiel je, no na to by som bol práve pyšný, ale pyšný napíšte v úvodzovkách, prosím.
Znovu by sme sa však opýtali na meno európskeho štátnika, ktorý by takto hlasno a kontroverzne vystupoval...
- Trebárs stanovisko poľského prezidenta k európskej ústave sa od môjho veľmi neodlišuje. Nechcem teraz prezrádzať, čo mi hovoria rôzni premiéri a prezidenti, keď popíjame kávu... Ale tam je akási zarazenosť, ktorá stále prepája Európu s Európskou úniou. Neustále prijímanie sloganov ako proeurópsky a antieurópsky, pričom o tieto slogany vôbec nejde, ide o konkrétne otázky inštitucionálneho usporiadania jednej európskej organizácie nazývanej EÚ. Musíme opustiť falošne nastolené dilemy. Nediskutujme o tom, či európska ústava alebo nie. Debatujme o tom, čo bolo prvotným zadaním, o tom, že to tento text nazvaný európska ústava vôbec nesplnil.
Pragmatická otázka. Keď poznáte názorových protivníkov aj ich pozíciu voči vašej a aj keby ste mali pravdu, nevedie vaša silná rétorika - napríklad vyhlásenie o Organizácii európskych štátov - k tomu, že sú vaše názory vnímané ako izolacionistické?
- To je veľmi rafinovaná metóda týchto ľudí, označovať to za izolacionizmus. Oni nie sú schopní položiť protiargumenty, a preto dajú nálepku. Je to nedôstojné. Zažili sme to za komunizmu. Je to rovnaké, aké to robilo Rudé právo v 70. a 80. rokoch.
Vy ste však pragmatický politik, takže viete, že by ste možno dosiahol viac, keby ste takéto kontroverzné názory neobhajovali.
- Lenže potom to nikto nebude počuť a budeme sa pohybovať v takom tom hmlistom, rozmazanom svete nejasných výrokov. Mám už veľmi dávno zapísaný výrok: It´s impossible to think clearly in understatements. A to je jeden z receptov môjho života.
Teda ani z tohto kontextu neberiete politickú korektnosť? To je jedna z najškodlivejších vecí dneška. Je to rovnako strašidelné ako ten marxizmus, vracia nás naspäť.
Ak by sme sa pozreli na vašu ideu Organizácie európskych štátov, znamenalo by to podľa vás negáciu šesťdesiatročnej histórie európskych politických pohybov, ktoré sa potom prevtelili do EÚ. Alebo ako ste si to predstavovali?
- Najprv - po prvé: OEŠ bol nápad, ktorý chcel vyexponovať iný názor. Netrvám na tomto názve a bola by chyba pri ňom zostať ako pri definičnej charakteristike. Stačí mi polemika s intergovernalizmom alebo supranacionalizmom. Chcel by som potláčať supranacionálne prvky, a to je myslím si, legitímna politická pozícia. Ten názov je skôr iba pokusom pritiahnuť pozornosť.
Existujú teda dve cesty: prvá - oživme európsku ústavu, druhá, ktorú presadzujete vy - vráťme sa k bodu nula a poďme sa o tom znova rozprávať. Myslíte si, že tento váš názor získava čoraz viac priaznivcov?
- Ak by som poopravil požiadavku vrátiť sa k bodu NULA - to nie reálna požiadavka, to vo svete politiky nie je predsa možné - teda by som povedal, že som úplne presvedčený, že získa čoraz viac priaznivcov. Ale - mäkšie by som vyjadril tie ambície. Nie vrátiť sa k nule, ale ani nie skončiť diskusiu. Rozvinúť ju lepšie, hlbšie a serióznejšie.
Ale znamená to zhodiť dielo Giscarda D´Estaigna zo stola...
- Používate silnejšie slová, než by som urobil ja. Toto dielo bolo zhodené jeho vlastnou krajinou. Nemilosrdne, nekonečne. Pán Jo leinen použil pre mňa neuveriteľný výrok - naozaj nechápem, ako môže byť predsedom Ústavno-právneho výboru EP - keď povedal, že ja navrhujem meniť pravidlá hokejového zápasu uprostred hry. Naozaj si nevidí na koniec nosa? Naozaj nevie, že pravidlá chce zmeniť on? Naozaj nevie, že podmienka ratifikácie euroústavy bola vo všetkých krajinách únie? A nie to, že keď ju dva štáty neratifikujú, on bude hovoriť: 18 áno, takže to je postačujúci dôvod na to, aby sa tým zaoberali? Pravidlá zápasu počas hry, bohužiaľ, mení tento pán a s ním nie hlavný prúd Európanov, ale európski úradníci. To je ten pravý mainstream.
Je v českom záujme, aby bola na českom území americká radarová stanica?
- Som rád, že sa začala vážna debata o radarovej základni. Tá debata je politická, má aj svoj občiansky základ, vyjadrujú sa politické strany. Zopakoval by som, že by som považoval za strašne nešťastné, keby sme túto diskusiu v tejto fáze opäť zúžili, ako sa snažia niektorí politici, na áno a nie. Jednoducho debatujme dnes o vojenských, právnych, medzinárodných implikáciách a tieto si navzájom vyjasňujme. A až potom budeme môcť povedať áno alebo nie. Naostatok som jasne na zasadnutí bezpečnostnej rady štátu povedal, že súhlasím s tým, že bezpečnostná rada dala zelenú tomuto rokovaniu o radare.
Akú úlohu by ste chceli hrať v týchto rokovaniach o radare?
- Nepotrebujem hrať žiadnu špecifickú rolu.
Sám ste spomenuli, že vám dôveruje 80 percent obyvateľov Česka. Aj v tomto kontexte - nebudú práve ľudia od vás čakať jasnejšie slová o tom, čo si o radarovej základni myslíte?
- Jasne som to povedal a túto vetu nemienim nijako znásilňovať. Tu je veľa vecí na diskusiu. Napríklad dolaďovanie otázky vzťahu ČR - USA v relácii ČR - NATO a EÚ plus ďalšie implikácie na ďalšie štáty je legitímna vec. Spozornel som, keď prezident Poľska Kaczynski na tlačovej konferencii dostal rovnakú otázku a keď odpovedal: Predpokladám, že povieme áno, ale máme na to čas a musíme si objasniť všetky veci. A ja som si povedal - takto u nás formuláciu nikto nepoužil.
Sám ste pripomenuli, že čoskoro pôjdete do Ruska a budete mať príležitosť hovoriť s prezidentom Putinom aj o americkom radare. Budete mu vysvetľovať, prečo by sa Rusko nemalo obávať, keď v Česku radar bude?
- Svoje názory som nikdy neskrýval ani pred zahraničnými štátnikmi a nebudem ich skrývať ani pred prezidentom Putinom. Počkajme si však na to, či ruský prezident túto otázku vôbec nastolí. Ja mám veľké skúsenosti s rokovaniami s ruskými predstaviteľmi za posledných pätnásť či sedemnásť rokov a viem, že úplne rovnaká debata bola aj o vstupe Českej republiky do NATO. Ruskí predstavitelia pre domáce publikum vždy vyslovili veľmi silné výroky na túto tému. V momente, keď s nimi dve hodiny sedíte a rokujete, tak tieto témy vôbec nespomenú. Jednoducho veľmi pozorne odlišujú žánre. Počkajme si na návštevu Moskvy.
Európska komisia v stredu schválila novú smernicu obmedzujúcu emisie CO2 pri automobiloch. Týždeň predtým panel OSN zverejnil správu, ktorá znovu alarmuje, že globálne otepľovanie je jedným z najväčších nebezpečenstiev pre celú civilizáciu. A vy do toho poviete, že globálne otepľovanie je falošný mýtus. Skúste vysvetliť, ako ste na to prišli.
- Ja som na to neprišiel, je to falošný mýtus a myslím si, že každý seriózny človek a vedec to hovorí. Odkazovať na panel OSN je neférové. Nie je to vedecká inštitúcia, je to politický orgán, je to ako vytvoriť mimovládnu organizáciu zelenej farby. Nie je to žiadny výber neutrálnych vedcov, vyvážená skupina vedcov. Sú to spolitizovaní vedci, ktorí tam prichádzajú už s jednostranným názorom a úlohou.
Je opäť nedôstojným žartíkom, že sa nepočkalo na májovú správu tohto panelu, ale už teraz sa reaguje zásadným spôsobom na politické zhrnutie tejto správy, kde všetky tie ale, keď, keby sú vyškrtnuté a vynechané a sú tam jednoduché tézy. To je predsa neuveriteľné zlyhanie všetkých, od médií po politikov Ak na toto Európska komisia okamžite naskočí, tak je to ďalší obrovský dôvod na to, aby o ničom nerozhodovala a nechala to na jednotlivých štátoch.
Ako si vysvetľujete, že v Európe opäť nie je počuť žiadneho iného štátnika vo vašej pozícii, ktorý by obhajoval tak nahlas toto stanovisko? Nikto sa tak silno nevymedzuje...
- Ja jednoducho silný názor mám a bič politickej korektnosti priškrcuje hlas ďalších politikov špičkového formátu.
Pri všetkej úcte, vy predsa nie ste klimatológ. Myslíte si, že máte dosť informácií a znalostí?
- Environmentalizmus ako metafyzická ideológia a svetonázor nemá s prírodnými vedami a s klímou absolútne nič spoločné. Bohužiaľ, nemá nič spoločného ani so spoločenskými vedami a stáva sa módou dnešnej doby, to ma desí. Druhá polovica vety: máme balíky správ, štúdií a kníh klimatológov, ktoré dospievajú k absolútne opačným názorom a ja nemeriam hrúbku ľadu v ANtarktíde, to skutočne neviem a takisto na to neašpirujem. Ako vedecky založený človek však viem čítať vedecké správy o tejto veci, ako to s tým ľadom v tej ANtarktíde je. Na to nemusí byť klimatológ. A ja som žiadne podobné závery, ktoré som videl na titulkách v novinách, nečítal. Ale aby som vám niečo prisľúbil - táto téma ma veľmi trápi, tak som cez Vianoce začal písať článok, ktorý sa mi rozšíril na knižku. V priebehu niekoľkých mesiacov ju vydám, svoje názory na túto tému som v nej utriedil. Zo siedmich častí sa debaty o klimatologických zmenách týka jedna. Environmentalizmus a zelená ideológia sú úplne niečo iné. Rôzne výkriky a nálezy niektorých vedcov sa potom využívajú a zneužívajú pre túto ideológiu.
Ako si vysvetľujete, že konzervatívne a pravicové médiá sa na to pozerajú skepticky a ľavicové to berú ako hotovú vec? Prečo sa v tomto bode oddeľuje pravica od ľavice?
- Úplne presné delenie pravice a ľavice to nie je. Ale že environmentalizmus je inkarnáciou novodobého ľavičiarstva.
Pri tom všetkom, aj keby ste mali pravdu...
- ...ja mám pravdu...
Neexistuje dosť empirických dôkazov a vlastnými očami videných skutočností, že človek planétu ničí a škodí sám sebe?
- To je taký nezmysel, že azda väčší som ešte nepočul.
Tomu postulátu, že si ničíme svoju planétu, neveríte?
- Budem sa robiť, že som to vôbec nepočul. To môže hovoriť azda len pán Al Gore, normálny človek ťažko. Žiadne ničenie planéty nevidím, nikdy v živote som nevidel a nemyslím si, že nejaký vážny a rozumný človek by to mohol povedať. Vy zastupujete ekonomickú tlač, tak predpokladám istú ekonomickú erudíciu. Na to vám odpovie tá moja knižka. Ale napríklad vieme, že existuje obrovská väzba medzi nazeraním na prírodu a vyspelosťou a bohatstvom ľudskej spoločnosti. Je evidentné, že čím je chudobnejšia ľudská spoločnosť, tým brutálnejšie sa k prírode správa, čím vyspelejšia, tak to platí opačne. Práve tak platí, že existujú spoločenské usporiadania, ktoré likvidáciou trebárs súkromného vlastníctva a podobne ničia prírodu oveľa viac než slobodnejšie spoločenstvá. To sú dlhodobé tendencie a vedú jednoznačne k tomu, že príroda je dnes 8. februára chránená neporovnateľne viac, než 8. februára pred desiatimi, päťdesiatimi, sto rokmi. Ako je teda možné vysloviť tú vetu, ktorú ste vyslovili? V bezvedomí alebo ako provokáciu? Že by som bol taký naivný a nechal sa vyprovokovať k týmto odpovediam? Skôr si myslím, čo na srdci, to na jazyku, je to jednoducho váš názor.