Po vstupe Slovenska do eurozóny na začiatku roka 2009 utŕžila vážnosť a serióznosť dovtedy elitného euroklubu silné rany.
Prispela k tomu najmä eurokríza, ktorá v dôsledku veľkej finančnej krízy z roku 2008 odhalila nezdravo vysoké zadlženie niektorých členských krajín. Z eurozóny takmer vystúpilo Grécko a táto otázka sa stala témou politické súboja vo viacerých krajinách.
Odmietanie eura napríklad vynieslo nahor taliansku populistickú stranu Hnutie piatich hviezd, ktorá sa aj vďaka tomu stala tento rok víťazom volieb a najsilnejšou vládnou stranou.
Stojí teda za to pozrieť sa na prípad Slovenska, ktoré vstupovalo do eurozóny tesne na prahu finančnej krízy. Pomohlo euro krajine, alebo naopak môže slúžiť ako negatívny príklad?
Pozrime sa najprv na to, čo euru na Slovensku predchádzalo. Dve vlády bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu urobili niekoľko zásadných ekonomických reforiem. Vďaka nim sa podarilo naštartovať ekonomický rast, rozprúdiť pracovný trh a zviditeľniť Slovensko na mape investorov.
Práve pravicové reformy stáli za úspešnými rastovými číslami, ktorými slovenská ekonomika niekoľko rokov prekonávala ostatné krajiny regiónu. No aj tak sa krajina snažila vstúpiť do eurozóny.
Aj na Slovensku sa euro stalo predmetom politického súboja. Nastupujúci premiér Robert Fico euro dlho odmietal, no po prudkom oslabení slovenskej koruny a nedôvere finančných trhoch po vymenovaní jeho vlády, sa k nemu v roku 2008 prihlásil.
Vstup Slovenska do EÚ a prijatie eura tak bol konsenzom na politickej scéne, no aj u širokej spoločnosti. Ako malá ekonomika sa po negatívnych skúsenostiach z 90.rokov krajina rozhodla pre integráciu, ktorá z jej pohľadu nemala alternatívu.
Považujem to za skvelý krok. Slovensko sa vzdalo vlastnej meny vo vízii príchodu zahraničných investícií a výhľadu na silnejší rast a aj sa mu to podarilo. Vďaka euro sa krajine podarilo získať viacero dôležitých investícií. Je to logické, pretože stavať napríklad továreň v krajine, kde hrozí kurzové, či politické riziko, je pre väčšinu globálnych investorov nemysliteľné. To je aj dôvod, prečo na Slovensku vyrástli automobilky a napríklad v Česku nie.
Obzvlášť dobré sa ukázalo načasovanie vstupu do eurozóny. To však pri najlepšej viere nemôžeme pripísať politikom, pretože nikto nevedel, že príde veľká finančná kríza, a aká závažná bude. V každom prípade prijatie eura v časoch, keď všetky lokálne meny prudko oslabili, sa ukázalo ako veľmi dobrý ťah. Úspory a kúpna sila Slovákov zostali aj po kríze zachované, čo sa nedá povedať o Čechoch, Maďaroch, ani Poliakoch.
Kríza navyše udržalo v prvých rokoch po prijatí eura inflačné tlaky pri zemi, takže sa neprejavilo zvyšovanie cien, ku ktorému došlo napríklad v Slovinsku, ktoré prijímalo spoločnú menu pár rokov predtým.
Euro prinieslo v konečnom dôsledku na Slovensko zvýšenie priemerného ekonomického rastu 0,2-0,5 percenta ročne. Priviedlo významné zahraničné investície ako Kia alebo LandRover. Zjednodušilo firmám zahraničné platby, ale uľahčilo život aj bežným ľuďom, napríklad zjednodušením platieb na dovolenkách v zahraničí.
Ak teda niekto upozorňuje na negatívne dôsledky eura, mali by sme pripomenúť aj prípad Slovenska. To je totiž aj v Európe dávané za príklad pozitívneho dopadu členstva v eurozóne. Slovensko sa dnes doťahuje na ekonomickú úroveň starších krajín EÚ.
Viditeľné je to na raste HDP na obyvateľa voči „starým“ krajinám Európskej únie, ale aj na samotnom priemernom tempe rastu ekonomiky. Euro napríklad prispelo aj k tomu, že Slovensko dnes rieši problém s nedostatkom pracovnej sily, čo bolo len pred pár rokmi nemysliteľné a krajinu trápila vysoká nezamestnanosť.
Autor článku je Vitali Butbaev, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu