Štatistický úrad zverejnil prednedávnom čísla, ktoré sme už dlhšie tušili. Rekordný hospodársky rast a dynamicky stúpajúca priemerná mzda. Historicky nízka nezamestnanosť a desiatky tisíc nových pracovných miest. Slovensko sa dostalo do najlepšej ekonomickej kondície. Jeho ekonomika rástla v minulom roku trikrát rýchlejšie ako priemer EÚ. Sú to dobré správy pre všetkých občanov Slovenska a boli by dobré aj pre každého predsedu vlády, ktorého krajina by zaznamenala podobné úspechy.
Pochopiteľne sa za týmito ekonomickými úspechmi skrývajú reformy.
Ako pred pár dňami informovala zahraničná tlač, Slovensko je príkladom toho, ako sa výsledky reforiem stávajú hmatateľnými už do troch rokov od ich realizácie. Ak by táto rovnica platila aj opačne, potom by premiér Robert Fico musel hypoteticky rovnako intenzívne kaličiť reformy, aby sme úpadok pociťovali do troch rokov od jeho nástupu do vlády.
Zatiaľ verbálne útoky na piliere ekonomického rastu sú však v porovnaní s činmi vlády v značnom nepomere. Pre Slovensko je to tiež dobrá správa.
Aktuálnou výzvou dneška sa stáva využitie dosiahnutých výsledkov v prospech samotných občanov. Cesta, po ktorej sa vydala vládna koalícia v podobe krátkodobých opatrení, ktorých cieľom je rýchle prerozdelenie prostriedkov na rôzne prejedacie programy, nie je dobrá. Legislatíva z dielní jednotlivých ministerstiev, ktorá prišla a prichádza do parlamentu, je toho dôkazom. Systém je jednoduchý, východiská nesprávne.
Úspešné a fungujúce opatrenia, akými je napríklad Zákonník práce či druhý pilier, sa stávajú predmetom hrozieb, okliešťovania a následnej likvidácie, tak, aby si to nikto nevšimol. Dlhodobo problémové oblasti idú ešte viac do úzadia. Je to čudné, ale vláda ako keby bojovala od začiatku len s úspechom vlastnej krajiny. To sa dá vonku len ťažko pochopiť. Namiesto toho, aby riešila nízke dôchodky v I. pilieri, siaha na dôchodky v II. pilieri. Miesto toho, aby investovala do vzdelávania a do kvalifikovanej pracovnej sily, ktorej začína byť nedostatok, investuje do úsilia rozbiť Zákonník práce, a tak by sa dalo pokračovať. Boj s úspechom sa ukazuje ako vážna prekážka pri realizovaní programu kamuflovanom sociálnu spravodlivosťou.
Sociálne spravodlivé by však bolo nezasahovať do pracovnej legislatívy v prospech odborárskych vyvolencov a v neprospech zamestnancov. Sociálne spravodlivé by bolo začať so znižovaním odvodov a zvýšením dôchodkov pre sporiteľov napríklad zmenou pomeru z 9 na 10 % z hrubej mzdy. Sociálne spravodlivé by boli aj vyššie investície do podpory vzdelávania. Opatrení, ktorých filozofia nie je postavená na rýchlom prejedávaní zisku, je množstvo. V tom máme diametrálny iný pohľad na zúročenie plodov reforiem ako súčasná koalícia.
Zhodnotenie ekonomických tromfov, ktoré "z čista jasna" padli vláde do lona, je z jej strany zatiaľ žalostné. Zákonník práce má byť podľa Fica zákonom roka. Ešte dobre, že vláda sa nerozhodla mať v tomto roku takýchto "zákonov roka" dva alebo tri.
Pavol Frešo, poslanec NR SR (SDKÚ-DS)
