Aj keď sa eurom platí na Slovensku „len“ niečo vyše deväť rokov, v skutočnosti 8. júla uplynulo presne 10 rokov, odkedy sa Slovensko definitívne upísalo projektu európskej meny. V tento deň sa totiž zafixoval kurz koruny voči euru. Aké je teda po 10 rokoch skúsenosť Slovenska s eurom? Jedným slovom nejednoznačná. A to jasne vníma aj susedné Česko, ktoré sa s prijatím euromeny aj napriek istým záväzkom neponáhľa.
Ako teda Slovensko vníma euro? Prieskum verejnej mienky, ktoré pre TopForex realizovala agentúra MNFORCE, ukázal, že 7 z 10 Slovákov je s eurom spokojných. Paradoxne by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zdanlivo paradoxná situácia – keď vyše polovica obyvateľov chce aj nechce euro – má niekoľko vysvetlení.
Výhody aj nevýhody spoločnej meny sú podobne silné a väčšina Slovákov by rada mala úžitok z oboch (aj keď to prakticky nie je možné). Na strane plusov sa najviac objavuje jednoduché cestovanie bez nutnosti výmeny valút a zrozumiteľnosť a porovnateľnosť cien na Slovensku voči zahraničiu. Ekonómovia na stranu plusov navyše radia zjednodušenie podnikateľského prostredia a obchodu, nulové menové riziko pre investorov a tiež výhodnejšie podmienky pre lepší rating a lacnejšiu dlhovú službu. Za seba dodávam, že prijatie eura zvyšuje aj diplomatickú váhu, keď sa Slovensko zúčastňuje stretnutí klubu vybraných krajín, ktoré prijímajú zásadné rozhodnutia pre celú úniu.
Medzi nevýhodami Slováci menujú najmä zdraženie tovarov a služieb a povinnosť platiť dlhy iných štátov eurozóny ako v kauze Grécko. K nim sa pridávajú ďalšie makroekonomické a menovo-politické riziká a tiež fakt, že trendy v oblasti menovej politiky eurozóny nastavujú hlavne „ťažké váhy“ ako Nemecko a Francúzsko. Členovia eurozóny sa vstupom do eurozóny prakticky vzdávajú časti svojej suverenity, čo sa štátu v ekonomických problémoch môže „vypomstiť“ kvôli nemožnosti devalvácie meny (ako sa to stalo práve Grécku).
Perličkou prieskumu je zistenie, že úplne najviac si návrat ku korune prajú mladí ľudia (18 – 29 rokov) a naopak, najviac proti je najstaršia veková skupina (nad 61 rokov). Za bežných okolností by to malo byť presne naopak. Ako však potvrdzujú aj rôzne iné prieskumy, mladí ľudia sú ľahko ovplyvniteľní (v tomto prípade veľmi ľúbivou) národniarskou rétorikou bez praktických skúseností so slovenskou menou. A, naopak, starší ľudia vedia porovnávať a oceňujú mnohé výhody eura.
A čo hovoria trhy? Euro začiatkom roku prežilo závratný rast, podporený kombináciou priaznivých správ: rekordne nízkou nezamestnanosťou a rastom, priblížením k cielenej inflácii a silným exportom. Odvtedy sa okolnosti zhoršili, najmä pre hroziacu ekonomickú vojnu s USA po zavedení ciel a hroziacich protiopatreniach.
Nejednoznačnosť slovenskej skúsenosti reflektuje aj debata o eure v Česku. Tá sa v poslednej dobe príliš neposunula. Väčšina spoločnosti je podľa nedávneho prieskumu proti, a vznikajúca vláda je v tejto otázke pomerne euroskeptická, takže sa nedá očakávať, že by podnikala kroky smerujúce k prijatiu eura. Zdá sa teda, že z V4 zostane Slovensko aj napriek nesporným prínosom novej meny v eurozóne ešte dlho osamotené.
Autor článku je Peter Bukov, hlavný analytik TopForex