Pamätáte si na grécku krízu? Keď sa európski predstavitelia museli stretnúť viac ako sto krát na to, aby ju nakoniec zažehnali? Ako každé stretnutie sprevádzali nerealistické plány, ich odmietnutie a odmietnutie ich odmietnutí? A podobný chaos sa opäť potichu vkráda do Európy.
Mohli by sme povedať, že všetko to začalo Brexitom. Keď sa obyvatelia Spojeného Kráľovstva v júni 2016 rozhodli, že Európska únia im nie je dosť dobrá. Obavy EÚ o svoj osud zažehnali francúzske a nemecké voľby, ktoré priniesli pevné víťazstvo centristických síl.
V roku 2017 sa začalo hovoriť o novom dychu pre Európu, keď pevné spojenectvo Macrona a Merkelovej posilní európsku jednotu. Na obzore bola omnoho silnejšia a jednotnejšia Európa.
Európa nie je pripravená na krízu
Prešiel rok. Posun v kapitálovej a bankovej únii žiadny. Posun vo vytvorení spoločného rozpočtu a ministerstva financií minimálny. Pretvorenie ESM na záchranný fond pre stále nadrozmerný bankový sektor v nedohľadne. A to od vzniku európskej finančnej krízy prešlo osem rokov.
Nie náhodou francúzsky minister financií Le Maire povedal, že Európa nie je pripravená na novú krízu. A my s ním musíme bezvýhradne súhlasiť. Pritom ďalšia kríza je už za rohom.
Súčasný ekonomický vývoj neveští nič dobré. Po rokoch rastu začína európska ekonomika prudko spomaľovať. Zdá sa, že celý globálny ekonomický cyklus sa blíži ku koncu svojej rastovej fázy. To so sebou typicky prináša recesiu a problémy v bankovom sektore. V tom, ktorý Európa ani za 8 rokov nevyriešila.
Od ekonomiky k politike
A aj napriek tomu, že sme posledné roky videli určitý ekonomický rast, ten sa stále nedokázal vyrovnať rastu spred krízy. Očakávania ľudí ostali nenaplnené. A tak tu máme „populistickú“ vládu v Taliansku. A čo horšie, politické problémy sa prejavujú aj v ďalších dvoch kľúčových ekonomikách.
Popularita Macrona v septembri klesla na 29%, pričom po voľbách bola na úrovni takmer 70%. Národný front Le Penovej sa v posledných predvolebných prieskumoch stal najsilnejšou stranou vo Francúzsku. Posledné nemecké regionálne voľby skončili fiaskom pre vládnu koalíciu. Merkelová reagovala plánmi na odstúpenie, no až dve tretiny Nemcov chcú, aby odišla hneď.
V akom stave je silné spojenectvo Macrona a Merkelovej s cieľom veľkých celoeurópskych reforiem? Nemala to byť šanca na zažehnanie všetkých strašiakov od Brexitu až po novú ekonomickú krízu?
Zdá sa, že Európa premrhala svoju šancu na stabilizáciu. Jej politická jednota je preč a s ňou aj snaha dodať Európe nový vietor do plachiet. Naopak, všade sa zmáha „populizmus“ – prejav, že ľudia prestávajú veriť politickým elitám. Británia či Taliansko ukazujú, akých chaos to prináša.
Euro a dolár
Mohli by sme povedať, že práve zvyšujúca sa politická neistota v Európe spôsobila včerajší pokles eura na svoje 16-mesačné minimá, no klamali by sme. Aj keď euro v tomto roku stratilo už 10%, dôvodom nie je strata politickej dôvery v Európe.
Dôvodom je spomaľovanie globálneho ekonomického rastu, ktoré je vždy dolár pozitívne. Bol to dolár, ktorý tento rok posilnil o 10%. A nezdá sa, že by sa na súčasnej trajektórii malo niečo meniť.
Ani na trajektórii Európy sa nič nemení. Po kvantitatívnom uvoľňovaní dostala Európa krátku šancu na oddych, no nevyužila ju. A teraz keď kvantitatívne uvoľňovanie končí a ekonomika spomaľuje, chaos na trhu sa môže opäť obnoviť. Preto z obáv o ďalšiu krízu už pol roka vlastníme výhradne doláre. Myslíme, že obavy investorov o euro sa ešte len prejavia.