Jedným z nechcených následkov koronakrízy je nový rozkol vo vnútri EÚ. Časť štátov podporuje priamy vstup Európskej komisie na trh s cieľom požičať si na financovanie pokrízových stimulov, iná skupina pripúšťa len pôžičky.
Do toho všetkého vstupuje nátlak Ruska kvôli novému plynovodu a USA kvôli neplneniu obranných záväzkov. V tejto situácii je otázka, či EÚ prežije následky koronakrízy celkom reálna.
Hlavnou témou Európskej únie bol počas posledných mesiacov francúzsko-nemecký návrh založiť Európsky fond oživenia. Vedúci predstavitelia EÚ chcú nastaviť v rokoch 2021 – 27 rozpočet bloku na 1,1 bilióna eur a doplniť ho stimulačnými peniazmi v novom fonde v objeme 750 miliárd eur.
Tie by si mala Európska komisia sama požičať na trhu s rozpočtom a národnými zárukami „za chrbtom“. Fond by mal poskytovať zdroje pre tie krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté koronavírusom. Rozhovory o tomto pláne sa zastavili ešte pred pandémiou na rozdielnych názoroch čistých platcov a pr...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.