MF Dnes
Prezident Klaus navštívil Moskvu v čase, keď sa Rusko po zatknutí najbohatšieho Rusa Michaila Chodorkovského dostalo do stredobodu pozornosti. Český prezident k tomu mohol povedať svoje, keby sa ho niekto opýtal. Klaus je totiž otcom českej divokej privatizácie, ktorá inšpirovala aj ruskú privatizáciu nazvanú "kupóny a úver". Z ruskej privatizácie povstali všetci novodobí oligarchovia vrátane Chodorkovského. Dnešný český prezident, ešte ako predseda ODS, mal skúsenosti s väzbami českých privatizačných magnátov na politiku a politické strany. Chodorkovskij začal nedávno financovať politické strany, ktoré sú v opozícii proti Putinovi. Ruský prezident zbavil vplyvu väčšinu oligarchov, ktorí vlastnili médiá a televízne stanice. Klaus však riešil situáciu inak a s Vladimírom Železným, ktorý americkým investorom ukradol TV Nova, svojho času uzavrel pakt o neútočení. Podľa niektorých komentátorov dnes Rusko prechádza k tzv. riadenej demokracii. Nebola opozičná zmluva medzi ODS a ČSSD tiež svojho druhu "riadenou demokraciou" alebo aspoň pokusom o ňu? Povráva sa, že v Rusku od začiatku privatizácie navzájom bojujú rôzne klany KGB. A čo v Česku? Čo všetci tí Junkovia, Šloufovia a Stiessovia? (Putin, Klaus, Chodorkovskij, Jan Macháček, 4. 11.)
Der Standard
V roku 1979 vpochodoval Sovietsky zväz pod vedením Brežneva do Afganistanu. Chcel ukončiť občiansku vojnu a sovietizovať krajinu. Po desiatich rokoch, 15 tisícoch mŕtvych sovietskych vojakov a státisícoch mŕtvych Afgancov Michail Gorbačov stiahol z krajiny armádu. Spolu s rastúcim odporom vo východnej Európe to spečatilo osud sovietskeho impéria. ZSSR prepínal svoje sily. Gorbačov, a to je veľký čin, urobil koniec sovietskej nadvláde nad ostatnými národmi a zničil sovietske impérium. Za touto "ríšou zla" netreba smútiť, ale napriek nesmiernej hlúposti a arogancii Bushovej administratívy by bolo USA ako vedúcej sily západného sveta škoda. Keď USA v Iraku prehrajú, keď sa im nepodarí nastoliť stabilné a dôstojné pomery, potom sa katastrofa rozšíri na celý Blízky východ. Pocítime to aj v Európe. Američania nesmú v Iraku prehrať. (Američania nesmú v Iraku prehrať, Hans Rauscher, 4. 11.)