Perex
Z poznania súčasného stavu priemyselného výskumu a vývoja a z poznania jeho ďalšieho predpokladaného osudu jestvujú opodstatnené obavy o ďalší osud slovenského aplikovaného priemyselného výskumu a vývoja. Ten sa dostáva za posledné obdobie do hlbokej degresie a súčasný stav signalizuje maximálny útlm.
Príčin je viacero a sú vo všeobecnosti známe.Od legislatívy zo začiatku 90. rokov minulého storočia v podobe nepriamej podpory cez daňové úľavy, cez útlm činnosti priemyselných podnikov, až po zákon č. 172/2005 Zb. o vede a technike. S trochou zveličenia možno konštatovať, že tento zákon dokonáva dielo. Týmto zákonom sa odňali kompetencie jednotlivých rezortov pri podpore štátnych programov v oblasti výskumu a vývoja a všetky kompetencie prešli na ministerstvo školstva.
Pripravený nadväzujúci zákon o inováciách dodnes nebol prijatý. Naopak, výrazne sa posilnila pozícia Agentúry pre podporu výskumu a vývoja (APVV). Tá mala podporovať i priemyselný výskum a vývoj. Žiaľ, len mala a priemyselný výskum ťahá (ak vôbec ťahá) za veľmi krátky koniec. Realita v podobe podpory prijatých projektov z priemyslu je veľmi tvrdá, nepriaznivá. Skutočnosť za posledné dva roky to len potvrdzuje.
Hľadanie vinníka
V čom je príčina tohto stavu, stavu, keď ani 20 % z celkového počtu projektov, ktoré boli prijaté a ktoré budú z APVV financované, nie sú z priemyselnej sféry?
Bolo málo projektov, boli nekvalitné, nie sú v súlade s trendmi v spoločnosti alebo sú príčiny v systéme posudzovania a výberu projektov? Odpovedí, vysvetľovaní môže byť viacero a všetky môžu byť poznačené určitou dávkou subjektivity, ale i sklamania a roztrpčenosti.
Slovenská ústava síce zaručuje slobodu bádania, ale nezaručuje, že každé bádanie, i také, čo so Slovenskom nesúvisí, musí byť financované štátom. Projektov, predložených do APVV z priemyselnej či hospodárskej sféry nebolo málo. Či boli kvalitné, výnimočné či dokonca excelentné -- dá sa diskutovať. Ale len ťažko možno diskutovať či spochybňovať ich potrebnosť, opodstatnenosť.
Projekty z hospodárskej sféry vznikli väčšinou na objednávku hospodárskych subjektov, ktoré si riešenia nielen objednali a chcú ho realizovať, ale majú záujem ich i spolufinancovať (v rozsahu 50 -- 75 % ceny riešenia) a potvrdili i priaznivé ekonomické účinky z realizácie. Tieto projekty nechceli riešiť imaginárne veci v súlade s ústavou zaručenou slobodou bádania, ale konkrétne veci. Veci, blízke i zásadám znalostnej ekonomiky.
Spor o kritériá
Ako problém sa ukázali kritériá posudzovania projektov. V minulom roku prijala APVV nový systém hodnotenia projektov. Vtedajšia 80-bodová stupnica sa znížila na 25, bol prijatý záväzok povinného hodnotenia projektov v zahraničí, doslova v celom svete. Čerešničkou na torte bolo, že predkladateľ projektu si mohol navrhnúť hodnotiteľov, oponentov. Tých však v konečnom dôsledku vyberala a určovala agentúra.
Kľúčovým momentom hodnotenia bola publikačná činnosť, citácie. Iste, i to je dôkazom o erudovanosti riešiteľa, riešiteľského kolektívu, ale nie sú dosiahnuté ekonomické efekty riešiteľov minimálne rovnocenné? Pre APVV asi nie. Pre hodnotenie projektov sme prevzali mnohé zo skúseností a praktík EÚ, ale, žiaľ, nie práve tie dobré. Napríklad ten, že hodnotiteľ nehodnotí len jeden, resp. dva projekty, ale celý súbor projektov. Tak potom môže objektívnejšie jednotlivé projekty posúdiť, porovnať, prípadne si urobiť i poradie. Môže objektívnejšie jednotlivým projektom udeliť body.
Naša prax je, žiaľ, opačná. I sebalepší projekt môže hodnotiteľ zo svojho uhla pohľadu hodnotiť v superlatívoch, ale ak z dôvodu absencie absolútnej dokonalosti uberie 1 -- 2 body, je zle. Naopak, i slabší projekt, ak ho hodnotiteľ nemá s čím porovnať, môže dostať neprimerané vysoké bodové hodnotenie. Pri hodnotení projektov, ktoré sú spolufinancované z podnikateľskej sféry, sa stanovisko, resp. názor podnikateľa a ani jeho potvrdenie prínosov neberie ako hodnotiace kritérium.
Objektivita hodnotiteľov.
Kto ju posúdi? Členovia Rady agentúry pre jednotlivé vedné odbory, spravodajcovia? Ak sú fundovaní a odborne zdatní v danej oblasti. Ak nie ...
Predkladateľ projektu sa nemá možnosť k posudkom vyjadriť. Totožnosť hodnotiteľov je pre neho anonymná. Stačí, ak hodnotiteľ z nejakého, napr. i osobného dôvodu, zníži hodnotenie. Náprava už nie je možná. Pri posudzovaní sa prísne dbá na konflikt záujmov. Osoba nejako prepojená na predkladateľa projektu nesmie projekt hodnotiť, posudzovať. Ide často o veľmi "vzdialené príbuzenské väzby", ktoré by mohli hodnotenie kladne ovplyvniť. Často sú pritom tieto väzby veľmi, veľmi vzdialené. Azda je to správne.
Nikto však nehodnotí, neskúma zaujatosť hodnotiteľa voči predkladanému projektu, predkladateľovi, riešiteľskému kolektívu. Nie, tu nejde o konflikt záujmu, ale môže ísť o konflikt konkurencie. Neodporučím, resp. potopím riešenie, ktoré by mne mohlo konkurovať. A riešiteľ, predkladateľ, nemá šancu brániť sa, vysvetliť. A keď sa náhodou dozvie, kto sa na jeho neúspechu podieľal, tak je ešte vystavený vyšetrovaniu, odkiaľ má informácie... Žiaľ, neskúma sa, či bol predmetný posudok objektívny, či hodnotiteľ nebol zaujatý. Veď keď nesmie byť žalobca, nemôže byť ani vinník.
Ide o prežitie
Priemyselný výskum nie je len o projektoch z APVV, je i o tom, že ešte nejaký krátky čas azda jeho časť prežije. Je však určite i o tom, že ešte má vo svojich radoch schopných výskumníkov, ešte má infraštruktúru, nie síce často najmodernejšiu, ale má. Je i o tom, že má buď vhodné poloprevádzkové či realizačné zázemie, alebo vie toto zabezpečiť. Na udržanie a oživenie tohto stavu budú určite prostriedky. Určite nemalé, ale istotne podstatne menšie než na pripravované budovanie rôznych národných centier pre aplikovaný výskum. Tie budú musieť vzniknúť doslova od základov. Bude to nielen nákladné, ale pravdepodobne i časovo náročné.
Aplikovaný priemyselný výskum sa nebráni spolupráci so základným výskumom, s výskumom v SAV, na univerzitách. Naopak, spoluprácu víta a vyhľadáva, ale obojstranne výhodnú, ktorá vedie ku konkrétnemu cieľu. Nie spoluprácu formálnu, ktorá prináša výhody len jednej strane. I tu musí platiť to známe: ži a nechaj žiť. Že sa to dá, svedčia i riešené projekty v rámci, žiaľ, skončených úloh Štátneho plánu rozvoja (bol pod koordináciou MH SR), kde sa vytvorilo "riešiteľské konzorcium" z výskumných ústavov, SAV i univerzít a riešenie končilo hodnotenými ekonomickými prínosmi. Bolo jasné všetko -- pravidlá, financovanie, deľba nákladov, deľba práce, ale i zodpovednosť za výsledok. K jeho pokračovaniu sa vyjadrovali kompetentní -- tí, ktorí riešenie spolufinancovali a i tí, ktorí mali výsledky riešenia prevziať.
Aplikovaný priemyselný výskum a vývoj mal na Slovensku vysokú úroveň. Svedčia o tom nielen realizačné výstupy a ekonomické prínosy, ale i to, že naši výskumníci sú žiadaní do zahraničných výskumných komôr, na významné posty vo firmách. Bola by preto veľká škoda, ak by sa splnil čierny scenár budúcnosti aplikovaného výskumu na Slovensku.