Perex
Energetické využívanie biomasy sa v poslednom období dostáva do popredia vďaka dobre známym faktorom ako ochrana životného prostredia a rastúce ceny fosílnych palív a následne tepla aj elektriny. Zdá sa, že sme konečne pochopili fakt, že na Slovensku predstavuje biomasa ako obnoviteľný energetický zdroj s vysokým potenciálom reálnu alternatívu voči dovážaným palivám. Za tie platíme trhové sumy a prispievajú k negatívnej obchodnej bilancii štátu.
Mnohí si už položili otázku, ako to, že sme biomasu ako energetický zdroj doteraz nevyužívali, ak pre to máme dobré predpoklady? Odpovede sú dve: spaľovať drevnú alebo poľnohospodársku biomasu nebolo v minulosti z ekonomického hľadiska výhodné. Fosílne palivá -- uhlie či zemný plyn -- boli, vďaka masívnym investíciám do infraštruktúry (plynofikácia Slovenska) z verejných zdrojov a dotovaným cenám energie, lacné. Druhá odpoveď znie: technológie na spaľovanie biomasy zaostávali vo vývoji -- aj dnes sú vo všeobecnosti investičné náklady na tieto zariadenia vyššie ako pri klasických, spaľujúcich napríklad zemný plyn.
Vďaka nárastu ceny zemného plynu a tlaku Európskej únie, ktorá sa snaží znížiť závislosť od dovozu ropy a zemného plynu z politicky nestabilných krajín, sa otázka využívania biomasy ako najperspektívnejšieho domáceho energetického zdroja dostáva čoraz viac do popredia aj u nás.
Problémy s biomasou
Oproti systémom využívajúcim napríklad zemný plyn, sú technológie na biomasu náročné z investičného, logistického, ako aj prevádzkového hľadiska. Vyššie investičné náklady sú často kompenzované nižšou cenou energie v palive. V roku 2006 sa ceny zemného plynu pohybovali od 312 Sk/GJ (vrátane DPH) v kategórii veľkoodber, po 455 Sk/GJ v kategórii maloodber (domácnosti), zatiaľ čo ceny slamy ako odpadu z poľnohospodárskej produkcie sa pohybovali okolo 60 Sk/GJ, drevná štiepka z produkcie štátnych lesov vyšla okolo 108 Sk/GJ.
Niektoré formy biomasy -- ušľachtilé biopalivá (napríklad drevné peletky), však ostávajú, vďaka vysokému dopytu v západnej Európe, pre domácich odberateľov nedostupné. Často za to môžu vysoké dotácie v štátoch, kam slovenskú produkciu exportujeme. Namiesto exportu suroviny, či už slamy alebo drevného odpadu a pilín do Maďarska alebo Rakúska, je potrebné zamerať sa viac na spracovanie alebo využitie suroviny u nás doma s možnosťou exportovať finálne produkty (tzv. ušľachtilé biopalivá). Príležitosťou pre rozvoj vidieka je aj sľubná oblasť využívania bioplynu z poľnohospodárskych odpadov či cielene pestovanej biomasy. Obce a miestni poľnohospodári tak využijú miestne zdroje na výrobu tepla i elektriny a platby za tieto zdroje ostávajú v regióne.
Šance v teplárenstve
Skúsenosti prvých teplárenských podnikov, ktoré prešli zo zemného plynu na biomasu, potvrdzujú, že jej využívanie vyžaduje dobre vypracovaný komplexný systém zberu a nakladania so surovinou. Oproti teplárňam na zemný plyn sú navyše potrebné dostatočné skladovacie kapacity pre prípad výpadku dodávky paliva. Systémy sú takisto náročnejšie na kontrolu kvality vstupnej suroviny a obsluhu, hoci súčasné moderné technológie ponúkajú plnú automatizáciu.
Tam, kde sa rozhodli pre spaľovanie balíkov slamy, je potrebné navyše rátať s vhodnou technológiou prípravy paliva (sušenie, sekanie a doprava do kotla), problémy môžu nastať pri zbere balíkov slamy z podmáčaných polí, vyskytli sa aj prípady, keď ľad vo vnútri naoko suchých balíkov slamy spôsobil uhasenie kotla. Ďalším rizikom spaľovania biomasy je predpoklad nárastu ceny paliva. Mal by však kopírovať ceny fosílnych palív a biomasa ako palivo by tak mala voči zemnému plynu ostať konkurencieschopná.
Z hľadiska ochrany životného prostredia je dôležitým príspevkom biomasy fakt, že jej spaľovanie je z hľadiska emisií skleníkových plynov neutrálne. To znamená, že do atmosféry sa uvoľní rovnaké množstvo kysličníka uhličitého ako sa naviazalo v organickej hmote biomasy počas jej rastu. Na druhej strane je však fakt, že spomedzi všetkých obnoviteľných foriem energie má biomasa najväčšie vplyvy na životné prostredie, či už pozitívne alebo negatívne.
Bioamsa a nezamestnanosť
Pozitívnym prínosom môže byť pestovanie rýchlorastúcich energetických plodín na menej hodnotných, konkurencieneschopných plochách. Prinieslo by do menej rozvinutých regiónov zmysluplné zamestnanie v poľnohospodárstve -- oblasti, ktorá by mohla vyhovovať možnostiam tamojšieho trhu práce. Tu však treba zobrať do úvahy, že pestovanie cudzokrajných odrôd podlieha schvaľovaciemu procesu pre riziko narušenia stability ekosystému.
Napriek všetkým spomenutým rizikám a problémom dôležitosť biomasy ako energetického zdroja na Slovensku rastie, a vďaka dostupnosti štrukturálnych fondov, technickému pokroku a čoraz výhodnejšej pozícii oproti fosílnym palivám je biomasa najperspektívnejším obnoviteľným zdrojom na Slovensku aj v Európe. Snahou je dosiahnuť, aby k úspešným projektom využívania biomasy v Hriňovej, Novej Dubnici, Dobšinej, Dolnom Kubíne a iných mestách pribudli mnohé ďalšie. Návrhy na prechod na biomasu existujú v podstate všade tam, kde je to technicky možné a kde sú jej dostatočné zdroje. Spomeňme len Veľký Krtíš, Kremnicu, Kysucké Nové Mesto, Handlovú, Malacky.