Ak som dobre pochopil, tak Recyklačný fond (RF) už predložil návrh novelizácie zákona o odpadoch ministerstvu životného prostredia (MŽP). Určite sa zmeny dotknú aj výrobcov a dovozcov elektrozariadení. Považoval by som za korektné otvorene o nich diskutovať v odbornej verejnosti. Napriek našim snahám o účasť na spomínanej novelizácii zákona o odpadoch, nebol žiaden kolektívny systém (KS) založený najväčšími výrobcami a dovozcami elektrozariadení danej kategórie k tvorbe novely doteraz prizvaný.
Riaditeľ RF svojím postrehom o neexistencii zákonnej povinnosti 100 % príjmov KS použiť na zákonné účely pomenoval už viac ako dvojročný nedostatok našej legislatívy oproti európskym smerniciam, a to nedefinovanie KS. Aktuálne fungujú podľa porovnateľných kritérií vo všetkých ostatných krajinách únie. Naproti tomu niečo také ako náš RF nemá partnera nikde v Európe.
Minimálne limity zberu pri elektrozariadeniach sú v roku 2007 od jedného až po 46 % a limity zhodnotenia, resp. recyklácie vyzbieraných elektroodpadov od 50 po 80 %. Limity zberu však nepredstavujú strop zodpovednosti výrobcov. Minimálne neznamená maximálne.
Pri svetelných zdrojoch členovia KS EKOLAMP dávajú jasnú odpoveď, čo s odpadom nad množstvá kalkulované cez limity zberu. Takisto ich vyzbierať a recyklovať ako množstvá do limitov.
Výrobcovia a dovozcovia v KS EKOLAMP zabezpečili v roku 2005 zber a recykláciu viac ako 67 ton žiariviek (pri limite 0 %) a o rok neskôr viac ako 120 ton (pri limite zberu 0,5 %). To je viac ako 25 % miery zberu a stanovený minimálny limit splnili na 5 069 %. Je limitovateľné, koľko kg vypálených žiariviek a výbojok v jednom roku pôvodcovia z celého Slovenska budú chcieť vyhodiť? A ide tak o úsporné žiarivky z domácností, ako aj o lineárne žiarivky z podnikov či úradov. Pýtam sa, načo sú nám limity?
Asi vďaka nim je ľahšie určiť, kto ich splnil, ergo je podľa zákona v poriadku, a kto ich nesplnil, teda má dostať sankcie. Tu sa už pohybujeme na úrovni výkazov zberu a recyklácie, pokút a platieb za dostatočné podklady na plnenie si limitov. Čitateľovi asi prišiel na myseľ výraz z nedávnych článkov "kupčenie s potvrdenkami"? Myslím si, že práve systém limitov zberu dáva živnú pôdu na "plnenie si povinností len na papieri".
A už sme ďaleko od samotnej podstaty predmetnej legislatívy, totiž od odpadov. Tých "hnuteľných vecí, ktorých sa ich držiteľ zbavuje, chce sa ich zbaviť alebo je povinný sa ich zbaviť v súlade s predpismi". Napríklad pri výbojových svetelných zdrojoch to môže byť ročne 150 ton, aj 493 ton, čo je množstvo uvedené na trh v roku 2006 podľa webovej stránky MŽP. Pri priemernej životnosti žiariviek 6 rokov by sme mohli v roku 2012 očakávať práve toto množstvo elektroodpadov zo svetelných zdrojov. Koľko toho vtedy naozaj bude, závisí od pôvodcov a systému, ktorý bude nastavený. Podstatná otázka však je, kto sa o tieto odpady postará? V tomto roku, v roku 2012 a aj v ďalších rokoch?
Nie je mi známe, akú odpoveď tu dáva jasná stratégia RF, ale poznám odpoveď, ktorú dáva európska smernica č. 2002/96 ES ešte z 27. januára 2003. V článku 8, ods. 2 sa píše: "Pre výrobky uvedené na trh po 13. auguste 2005 bude každý výrobca zodpovedný za financovanie činností ... zberu, spracovania, zhodnotenia a environmentálne vhodného zneškodnenia, ... ktoré sa týkajú vlastných výrobkov." Čiže, adresná zodpovednosť výrobcov a za všetky výrobky. Potrebujeme preto nastaviť systém, ktorý to umožní spravodlivo pre každého výrobcu a dovozcu.
Systém RF tu je od roku 2002. V oblasti elektroodpadov a konkrétne v sektore "svetelných zdrojov s obsahom ortuti" podľa dostupných informácií do roku 2006 prijal takmer 22 mil. Sk od výrobcov a dovozcov svetelnej techniky. Za toto obdobie poskytol dotácie recyklátorom takto: Arguss 2,1 mil. Sk, Detox 4 mil. Sk a Elektro Recycling 11,5 mil. Sk. Čiže, viac ako 17 miliónmi Sk podporil troch recyklátorov, ktorí sú takto schopní pri plnom využití kapacít ročne spracovať asi 22 mil. kusov žiariviek a výbojok. Pýtam sa načo, keď celoslovenský trh nových svetelných zdrojov je ročne okolo 5 miliónov?
Síce nie KS, ale výrobcovia a dovozcovia už v minulosti odviedli do RF vyššie uvedené príspevky a tým podporili recyklačný priemysel na Slovensku. Vážený pán riaditeľ, myslíte si, že EKOLAMP zastupujúci tých istých výrobcov a dovozcov v súčasnosti platí týmto recyklátorom ceny znížené už o uvedené príspevky na investície?
Pýtam sa, prečo by sme mali podporovať recyklačný priemysel? Vlastnia ho súkromné podnikateľské subjekty, tak ako v každom inom priemysle. Po rokoch dotácií a budovania ešte nie je samostatne životaschopný?
Tak napríklad priemysel výroby áut by mal mať legislatívne predpísané platby pre oceliarsky priemysel? V dnešnej dobe predsa štandardne fungujú obchodné súťaže, výber dodávateľov a podnikateľské riziko uplatnenia sa na trhu svojich výrobkov či služieb. Štátom či legislatívou predpísané finančné toky v priemysle sme mali prevažne pred rokom 1990.
Miliarda korún recyklačných poplatkov je veľká hodnota, neznámo odkiaľ. Za EKOLAMP Slovakia uvádzam naše výnosy v r. 2005 -- niečo nad 10 mil. Sk a v roku 2006 nedosiahli 35 mil. Sk. Tieto hodnoty sú uvedené v našej Správe o činnosti, ktorá je transparentne zverejnená na našej webovej stránke. A celých 100 % prijatých prostriedkov bolo použitých len na účely určené stanovami zduženia, so súhlasom a pod kontrolou správnej rady združenia. EKOLAMP aktivity partnerov honoruje v 3 dimenziách: zber, preprava a recyklácia. V rámci každej z nich sa usilujeme o zmysluplné vynakladanie našich prostriedkov, a kde je to možné (služby recyklácie či prepravy) si ich zaobstarávame na základe výsledkov obchodných súťaží. Pri zbere odpadov nám záleží na jeho maximalizácii, čo vyžaduje viac motivácie a informovanosti pre zberové spoločnosti a pôvodcov.
V aktuálnom roku nie sú všetky príjmy minuté? Je to pravda. Keď zabezpečujete spracovanie všetkých vypálených svetelných zdrojov, ani v priebehu roka neviete, či dosiahnete 150 alebo 250 ton. Celý zvyšok prijatých prostriedkov bude použitý na budúce plnenia.
Predpokladám, že rovnako ako v RF. V súvahe majú predsa za roky 2004 až 2006 v položke Finančný majetok uvedené narastajúce hodnoty od 1,4 až po 1,6 miliardy Sk. Na aký účel si tieto prostriedky RF kumuluje?
Pošepkám, čo by veľmi pomohlo našim obciam a čistejšiemu životnému prostrediu. Podľa inej tlačovej správy RF z vyše 2 900 obcí na Slovensku má zavedený separovaný zber asi 1 800. Čo najskôr vybudovať chýbajúce zberné dvory a separovaným zberom pokryť všetky obce by bola úloha hodná konca misie RF na Slovensku.
Otázka kontroly RF a efektivity jeho finančných tokov je podľa môjho názoru podobná samotnej otázke kontroly výdavkov štátneho rozpočtu. Príjmy RF tvoria peňažné príspevky množstva slovenských spoločností na základe platnej legislatívy tejto republiky. Teda majú podliehať verejnej kontrole a hodnotenia efektívnosti financovania všetkých komodít RF. Tobôž, keď v zákone neexistuje definícia rozsahu jeho zodpovedností.
Vlastne pán riaditeľ vo svojej reakcii pomenúva subjekt, ktorý je v našej legislatíve zriadení na výkon kontroly verejných prostriedkov. NKÚ by mal hĺbkovo skontrolovať a zhodnotiť odpočet doterajších rokov činnosti RF a jeho peňažných tokov. Som presvedčený, že takto by mohli byť podložené súčasné kroky predstaviteľov RF smerom k úprave legislatívnych podmienok, aby -- ako sami uvádzajú vo Výročnej správe -- bolo ďalej umožnené zmysluplné pôsobenie fondu.
Keď budem poznať výsledky kontroly NKÚ v RF, konkrétne vysvetlenú jasnú stratégiu a predmet zmysluplného pôsobenia na najbližších 5 rokov, tak veľmi rád prehodnotím moju odpoveď za oblasť svetelných zdrojov na otázku z titulku minulého článku. Zatiaľ je to jednoznačné nie, v oblasti svetelných zdrojov už nepotrebujeme RF.
Keď bol RF zakladaný, kompetentní vysvetľovali, že je to dočasný nástroj štátnej politiky na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odpadov.
Doba už postúpila ďalej. Postúpi aj RF?
StoryEditor