Pre krajiny na periférii eurozóny je však silné euro len ďalším klincom do rakvy, ktorý len prehlbuje ich nekonkurencieschopnosť na globálnom trhu a zhoršuje ich ekonomickú agóniu. Celkovú situáciu je však potrebné posudzovať s určitým odstupom, pretože aj keď euro relatívne výrazne posilnilo voči USD, čo vďaka kvázi zaháknutiu jüanu na USD dopadá na obrovskú bilancii obchodu medzi Čínou a Európou, euro príliš neposilní voči ostatným menám rozvíjajúcich sa trhov, ktoré sú veľmi obľúbené pre tzv. decoupling a hľadanie vyšších výnosov.
ECB je dôsledná vo svojej menovej politike, ktorá spočíva v pomoci periférii prostredníctvom odkúpenia vládnych dlhopisov, a dúfa, že vďaka tejto politike spoločne so záchranným balíčkom a novým vzostupom ekonomiky problémy samy od seba odznejú. Takéto očakávanie je úplne nerealistické a vzhľadom na okolnosti je menová politika ECB v skutočnosti extrémne prísna.
Periférie môže udržiavať status quo len obmedzenú dobu a trhy vzápätí pochopia, že čoskoro príde štátny bankrot Grécka a možno aj Írska a Portugalska. Jadro eurozóny v najbližších štvrťrokoch stratí na atraktivite, pretože všetky európske banky sa výrazne angažovali v dlhopisoch tzv. krajín PIGS a vládne stimulačné balíčky predchádzajúcej vlny začínajú odznievať a nahrádzajú ich škrty.
Ďalším dôvodom je to, že rast v Číne bude brzdiť terajší robustný dopyt po európskom exporte. A tak zatiaľ čo očakávania vo vzťahu k Fedu môžu ťažko byť viac holubičie, u ECB sú naopak výrazne jastrabie oproti tomu, čo sa pravdepodobne bude diať. V krátkodobom výhľade sa EURUSD síce ešte možno vyšplhá na nové maximum, ale aj keby k tomu došlo, naša predpoveď na 12 mesiacov zostáva na 1,1200.
John J. HardyFx špecialista, Saxo Bank |