Barack Obama (na snímke) tento týždeň predstavil svoj návrh rozpočtu na fiškálny rok 2012 a výhľad na nasledujúce roky. Urobil tak na strednej škole Parkville Middle School & Center of Technology v meste Baltimore (Maryland). Škola je známa pre vysokú úroveň výučby a moderné zázemie v oblasti technických odborov. Význam miesta mal byť preto symbolický.
Jedným z hlavných tém 44. prezidenta Spojených štátov sú totiž investície do vzdelania a nových technológií. Z pohľadu na hrubý náčrt rozpočtu sa však nemožno ubrániť dojmu, že si Obama toto miesto plné nedospelých detí vybral aj z iného dôvodu. Jeho rozpočet je totiž tak neuveriteľne naivný, že ho môže nekriticky prijať snáď len adolescentné publikum.
Ako by teda mal vyzerať americký rozpočet v nadchádzajúcich rokoch? Predovšetkým už nebude rekordne deficitná. Súčasný deficit, ktorý sa má v roku 2011 vyšplhať na 1,65 bilióna dolárov, by mal v budúcom roku klesnúť o približne 550 miliárd na 1,1 bilióna dolárov. V roku 2013 by mal dosahovať len 768 miliárd a o rok neskôr 645 miliárd dolárov. Deficit by sa mal teda znížiť zo súčasných 10,9% HDP na 3,6%.
Recept na takto dramatické zníženie deficitu je jednoduchý. Podľa Obamu by totiž už v roku 2012 mali stúpnuť rozpočtové príjmy v porovnaní s rokom 2011 o 20% na 2,6 bilióna dolárov. V roku 2014 potom majú dosahovať 3,33 bilióna a vzrásť teda oproti tohtoročnému roku o približne 54%. Časť z tohto rastu má pokryť zrušenie daňových výnimiek pre osoby s vysokými príjmami a vyššia korporátna daň na niektoré podniky. To je však len nepatrná zložka dodatočných príjmov. Ich prevažná väčšina do ekonomiky pritečie sama od seba vďaka silnému ekonomickému rastu, ktorý Spojené štáty v nadchádzajúcich rokoch čaká.
Rast by pritom mal byť skutočne veľmi robustný. Už v roku 2012 má nominálny HDP stúpnuť o 5,2%, aby v rokoch 2013 a 2014 rástlo dokonca o 6,1%. To všetko pri inflácii, ktorá po celý čas neprekročí dvojpercentný limit. Už od budúceho roka teda americká ekonomika začne rásť asi takým tempom, ako vo svojom predkrízovom období, keď sa viezla na nafukujúcej hypotekárnej bubline. Ponechajme teraz bokom otázku, odkiaľ sa tento zázračný rast vezme v situácii, keď úrokové sadzby môžu už iba stúpať, predlžené domácnosti sa odmietajú ďalej zadlžovať, ceny nehnuteľností opäť klesajú a nezamestnanosť by sa podľa samotných odhadov Fedu mala vrátiť k "normálnejším" úrovniam najskôr tak za štyri až päť rokov.
Najzaujímavejšia na celom pláne je iná skutočnosť. Barack Obama totiž chce takéto dramatické zníženie deficitu docieliť bez jediného ušetreného dolára. Skutočne. Vládne výdavky majú v roku 2013 dosahovať necelé 4 bilióny dolárov a budú teda o približne 4,1% vyššie, než v roku 2011. Úspory by sa mali týkať iba roku 2012, keď majú výdavky klesnúť o zanedbateľných 90 miliárd dolárov. Obligatórne výdavky, ktoré sa na rozpočte podieľajú približne z 60%, potom budú rásť približne rovnakým tempom, ako v minulosti.
Nezostáva teda nič iné, než prezidentovi Obamovi popriať veľa úspechov. Ak sa jeho vízia naplní, Spojené štáty pred sebou majú rovnako vynikajúcu budúcnosť, ako napríklad Grécko. To by malo podľa odhadov MMF v rokoch 2014 a 2015 svoj verejný dlh (ešte v r. 2009 na 115% HDP) znížiť vďaka hospodárskemu rastu a rozpočtovým prebytkom z plánovaných 158% HDP na 150%.
Jaroslav Brychtaanalytik X-Trade Brokers |