StoryEditor

V nekonečný rast verí iba blázon (komentár)

15.11.2011, 09:30
Čím skôr opustíme paradigmu nekonečného ekonomického rastu, tým to bude pre nás lepšie.

Poznáte ten príbeh. Človek, ktorý verí v nekonečný ekonomický rast je buď blázon, alebo ekonóm, najlepšie s titulom PhD. To by samo osebe nepredstavovalo problém, ak by filozofia nekonečného rastu nedominovala politickým rozhodnutiam a neprejavovala sa v návrhoch riešení (dlhových) problémov. Takéto „riešenia“ totiž potom majú reálne negatívne dopady na životy ľudí.

Prakticky žiadne z politických navrhovaných riešení dlhovej krízy totiž nevedú zmierňovaniu problémov, ale v skutočnosti k ich zhoršovaniu. Analytikmi často spomínaná fráza o tom, že „politici kopú plechovku pred sebou“, nie je presná. Politici totiž problém nielen odsúvajú do budúcnosti, ale ho zároveň zhoršujú, takže pred sebou kopú skôr snehovú guľu, ktorá bude mať čoskoro také rozmery, že už do nej nebude možné ďalej kopať tak, aby sa pohla (ani krajinami BRIC).

Taliansko nie je Grécko

Aj tento príbeh poznáte. Taliansko nie je Grécko. Minulý rok sme sa mohli dozvedieť, že Španielsko nie je GréckoPortugalsko nie je Grécko, Grécko nie je Írsko, Španielsko nie je Portugalsko ani Írsko, Španielsko ani Portugalsko nie je Írsko, Írsko nie je Grécko. Ako vyzerá situácia v Grécku dnes, ktorému mimochodom nepomôže ANI škrtanie, ANI devalvácia meny(!), ale iba odpustenie takmer všetkého dlhu, môžeme každodenne sledovať. Samozrejme, že Taliansko nie je Grécko, pretože jeho dlh je približne 10-krát väčší, ako grécky a Taliansko je tiež 3 najväčším dlhopisovým trhom na svete (po USA a Japonsku).

Že aj Taliansko musí zbankrotovať, je zrejmé už dlho. Taliansko zbankrotuje, pretože úroky na obsluhu dlhu naďalej porastú (výnosy z 10-ročných dlhopisov sa po poklese z viac ako 7,4 % aktuálne pohybujú stále diabolsky vysoko), keďže Taliansko dlhodobo vykazuje nízky alebo nulový ekonomický rast, a tiež defláciu. A bez reálneho ekonomického rastu dlhy konvenčnou cestou splatiť nemožno. Dlhová situácia (vlády) Talianska však nie je o nič horšia, ako je tomu v prípade iných európskych krajín, skôr naopak.

Oficiálny a celkový dlh vlád v pomere k HDP


Zdroj: Guardian, The Automatic Earth

Samozrejme, ďalším horúcim kandidátom na bankrot je Španielsko.

Francúzsko: nový slon v miestnosti

Do pozornosti bystrejších analytikov sa aktuálne dostáva aj Francúzsko, ako ďalší kandidát na zhoršenie dlhovej situácie (a ktoré nemôže požičiavať od ECB). Že sa situácia vo FrAAAncúzsku, ktorému čoskoro klesne najvyšší rating, dramaticky zhoršuje, ukazuje graf rozdielu úročenia (5-ročných) dlhopisov medzi ním a Nemeckom.

Rozdiel úročenia 5-ročného dlhu vlád Francúzska a Nemecka


Zdroj: David Stevenson

V snahe zachovať si svoj AAA rating, francúzska vláda ohlásila zvyšovanie daní a škrty vo výške 7 miliárd eur. Ako chcú Francúzi „zachraňovať“ Grékov a Talianov, keď musia sami škrtať výdaje a zvyšovať dane? Nie, Francúzi si svoj AAA rating nemôžu udržať a spomalenie Nemecka s veľkou pravdepodobnosťou povedie k recesii v Európe, ak v nej už Európa nie je. Je dokonca možné tvrdiť, že od začiatku finančnej a následne hospodárskej krízy v Európe k žiadnemu (skutočnému) oživeniu ekonomiky nedošlo.

Spotreba ropy v krajinách OECD (Nápoveda: spotreba ropy neklesá vďaka účinnejším automobilom, ani vďaka automobilom na alternatívny pohon)


Zdroj: Stuart Staniford

Spotreba ropy je v krajinách OECD nižšia ako v roku 1995. K takémuto scenáru nemalo podľa ekonómov vôbec dôjsť. V čom je problém?

Je súčasná ekonomická recesia „iná“, ako tie ostatné v minulosti?

Keďže stále na riešenie problémov súčasných problémov neustále vychádzame z modelu nekonečného ekonomického rastu, schéma riešení je približne nasledovná:

Problém

 

 

Riešenie

 

 

Predpoklad

 

 

Rastúci dlh

 

 

Ešte väčší dlh

 

 

Splatíme v budúcnosti, lebo budeme bohatší

 

 

Rastúci dlh

 

 

Škrty

 

 

Obnovenie rastu

 

 

Pokles „výroby“

 

 

Stimulácia výroby (daňové úľavy)

 

 

Výroba môže rásť donekonečna

 

 

Pokles „spotreby“

 

 

Stimulácia spotreby (dotácie, napr. šrotovné)

 

 

Spotreba môže rásť donekonečna

 

 

Pokles (hypotekárnych) úverov

 

 

Stimulácia úverov (zníženie úrokových sadzieb)

 

 

Zadlžovanie môže pokračovať donekonečna

 

 

Rastúce výnosy dlhopisov

 

 

Nakupovanie dlhopisov centrálnymi bankami (FED, ECB) pri nižších úrokoch

 

 

Dlh (a ekonomika) môže rásť donekonečna

 

 

Starnutie populácie

 

 

Zvýšenie pôrodnosti/imigrácie

 

 

Populácia môže rásť donekonečna

 

 

 

Ekonomický rast totiž vyžaduje neustále rastúcu spotrebu (lacnej) energie. Americký geológ Marion King Hubbert ako prvý prišiel s konceptom  ropného zlomu. Jeho model dokázal presne predvídať maximum ťažby ropy v USA s predstihom 14 rokov, na základe známych zásob ropy. Nasledujúci graf ukazuje tretie Hubbertovo „proroctvo“.

Proroctvo. Zdroj: Dmitrij Orlov

Zatiaľ čo sa globálna ťažba konvenčnej, teda najkvalitnejšej a najlacnejšej ropy od roku 2005 významne nezvýšila, globálny externý dlh sa zvýšil v rokoch 2005-2009 z približne 30 biliónov na približne 60 biliónov amerických dolárov.

Že kultúrna kríza tak skoro neskončí, dokazujú aj posledné návrhy riešení súčasných problémov od profesora ekonómie Nouriela Roubiniho z New Yorku: „Iba ak by sa ECB stala nekonečným posledným veriteľom a znížila úrokové sadzby na nulu, v kombinácii s pádom hodnoty eura do rovnosti s dolárom, spolu s fiškálnym stimulom v Nemecku a jadrom eurozóny, zatiaľ čo periféria prijme úsporné opatrenia, mohli by sme možno zastaviť prichádzajúcu katastrofu.“

Všetky tieto opatrenia by viedli iba k zhoršeniu situácie a predpokladajú nekonečný ekonomický rast. Kým toto nepochopíme, budeme ako človek zmietajúci sa v kŕčoch, ktorého pohlcuje piesočná duna.

Bohužiaľ 99,9 % ekonómov nemá tušenia, čo nás čaká.

 

Alexander Ač

Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne

 

01 - Modified: 2005-04-13 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Manažéri v pohybe
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
16. september 2024 19:47