Veľmi často sa začínajú objavovať názory podporujúce zachovanie priebežného systému financovania dôchodkov v čo najväčšom rozsahu. Tieto názory podporujú i argumenty typu, že zavedenie kapitalizácie bude zaťažovať štátny rozpočet. To však nie je pravda. Kapitalizačný pilier je systém sporenia si na dôchodok. Ako taký nemôže nikdy štátny rozpočet zaťažiť. Ide o vlastníctvo jednotlivcov, ktorí sa rozhodli sporiť si na penziu spôsobom odkladania si časti svojich finančných prostriedkov a ich postupného zhodnocovania. Skôr štátny rozpočet zaťažuje jednotlivcov participujúcich v kapitalizačnom systéme. Pri nižšom daňovom zaťažení a menšom výbere daní by si totiž mohli odkladať relatívne viac a by sa zvýšila by sa tým aj ich životná úroveň. To, čo štátny rozpočet pri realizácii dôchodkovej reformy zaťažuje, je a bude priebežný systém (prvý pilier) financovania dôchodkov. Ten je založený na medzigeneračnom prerozdeľovaní, kde pracujúci financujú dôchodcov. Tento systém vytvára dlh. Sú to záväzky tých, ktorí v súčasnosti platia do priebežného systému a v budúcnosti očakávajú, že im bude za to vyplácaný dôchodok. Splatenie týchto "záväzkov" je plne v rukách politickej moci, pretože príspevky do priebežného systému sú v podstate daňami. A ak sa tento dlh nezviditeľní, budeme ho stále tlačiť pred sebou. Preto skutočný tlak na rozpočet môže vytvoriť len priebežný systém. Bolo by dobré pripomenúť, že v novonavrhovanej reforme dôchodkového zabezpečenia sa počíta s kombináciou priebežného piliera a kapitalizačného piliera. Priebežný pilier má naďalej vyplácať dôchodok podobným spôsobom ako doteraz. Z toho vyplýva, že ak sa priebežný systém neobmedzí alebo úplne neuzavrie, bude dlh priebežného systému vždy prítomný a môže v akomkoľvek období štátny rozpočet zaťažiť omnoho viac.