Eurozóna sa tento rok nerozpadne (komentár)

Je pravidlom, že koniec každého kalendárneho roka sprevádza zhrnutie práve uplynulých dvanástich mesiacov a začiatok nového roka potom zas viac či menej sofistikovaný výhľad na to, čo sa bude (možno) diať. Som si vedomý faktu, že veľká väčšina takých predpovedí pravdepodobne skončí v zabudnutí. Aj napriek tomu si dovolím ponúknuť niekoľko možných trendov, ktoré v tomto roku (možno) nastanú.

Osobne nezdieľam názor, že sa Európska únia, respektíve eurozóna rozpadne - resp. možno áno, ale nie tento rok. Už mnohokrát som opakoval, že EÚ bola primárne vytvorená ako politický projekt a jej cieľom bolo zabrániť vojnám na kontinente, kde sa bojovalo takmer nepretržite. Ekonomický aspekt celého projektu sa pripojil až neskôr a rozhodne nebol tým hlavným, čo vtedy mali politici na zreteli. Táto forma istej nedôslednosti so sebou priniesla problémy, ktoré sa naplno prejavili až s presunom súkromných dlhov na štát v rokoch 2008-2009 a akcelerovali potom v rokoch 2010-2011. Vlaňajší rok bol rokom "predlženej Európy" a tento rok to asi nebude inak. Žiadny z celoeurópskych summitov zatiaľ žiadne hmatateľné riešenie nepriniesol a nie je dôvod sa domnievať, že v tomto smere dôjde k nejakej zásadnejšej zmene. Euro bude počas roka 2012 pravdepodobne ďalej oslabovať a európska ekonomika zaostávať za ekonomikou americkou. Napriek tomu k rozpadu EÚ alebo eurozóny nedôjde - celý koncept je pre armádu byrokratov príliš cenný na to, aby ho nechali padnúť.

Druhú tému, ktorá sa objavovala najmä ku koncu roka, možno zhrnúť pod kapitolu s názvom "štátna podpora súkromnej ekonomiky". Americká centrálna banka Fed programom odkupu štátnych dlhopisov pravdepodobne dokázala stabilizovať tamojšiu ekonomiku a teraz sa čaká, či sa podobne zachová aj ECB. Tá je zatiaľ pomerne vytrvalá vo svojom odmietaní otvorene priznaného programu kvantitatívneho uvoľňovania. Niektorí členovia rady guvernérov sa však už vyjadrili, že odkúpenia dlhopisov aj naďalej patria do "arzenálu" zbraní ECB pre zamedzenie ekonomického prepadu Eurozóny a ECB je pripravená ich v prípade mimoriadnej situácie využiť.

Veľká pozornosť sa tento rok bude nepochybne upínať aj na trh komodít a na trhy s drahými kovmi. Posledný štvrťrok minulého roka prinieslo priehrštie predpovedí, ktoré pre rok 2012 z ekonomického pohľadu neveštilo nič dobré. Veľká väčšina z nich pracuje s očakávaním ďalšej vlny v lepšom prípade stagnácie, v tom horšom potom hospodárskeho poklesu. Ak by sa tieto scenáre naplnili, ceny priemyselných komodít by sa nepochybne pobrali do pekiel. Otázkou však je, ako by sa v takom prípade správali ceny drahých kovov. Tie získali v minulom roku nemalú podporu ako relatívne bezpečný "uchovávateľ hodnoty" v situácii, keď investori v júli a auguste húfne utekali takmer zo všetkých "rizikových aktív". Ich ďalší rast je podľa môjho názoru do značnej miery podmienený realizáciou vyššie uvedeného programu kvantitatívneho uvoľňovania.

Vzhľadom k tomu, že objem akumulovaných štátnych dlhov je vo svojej podstate nesplatiteľný, jedinou cestou k ich umoreniu je znehodnotenie mien či vyššia inflácia. V Spojených štátoch sú navyše na túto jeseň plánované prezidentské voľby a možno sa domnievať, že prípadné spomalenie americkej ekonomiky v prvom štvrťroku povedie k razantnej akcii zo strany Fedu. Ekonomika, nezamestnanosť a hospodárstvo budú nepochybne veľkou témou tohtoročných prezidentských volieb a súčasný prezident nemôže potrebovať, aby mu jeho protivníci v tomto ohľade vyčítali štyri premárnené roky.

Tak či onak, pripravme sa na zaujímavých dvanásť mesiacov ...