Začiatkom tohto roku vstúpilo do platnosti vládne zvyšovanie daní a odvodov. Hlavným cieľom bolo zvýšenie príjmov štátnej kasy a plátanie diery v rozpočte. Tento cieľ si však vybral tvrdú daň vo forme zhoršenia situácie na trhu práce, čo je zlou správou najmä pre 400-tisíc nezamestnaných, ktorí prácu nemajú vôbec. O vplyve zavedenia odvodov na dohodárov sme už písali na našom blogu. Dnes sa pozrieme na živnostníkov.
Vláda zaviedla strop na 40 % paušálne výdavky a obmedzila ich tak v tomto roku maximálne na 5 040 eur. Došlo tiež k nárastu sociálnych a zdravotných odvodov. Celkové minimálne odvodové zaťaženie tak pre živnostníkov vzrástlo zo 160 eur na 185 eur, pričom len povinné odvody do Sociálnej poisťovne vzrástli o takmer 18 eur mesačne. Odvodové preddavky pritom musia živnostníci platiť každý mesiac bez ohľadu na to, či mali v danom mesiaci nejaký príjem. Živnostníkov sa takisto dotklo (podobne, ako ostatných pracujúcich) zníženie odvodu do II. piliera z 9 % na 4 % vymeriavacieho základu. V prípade, že si šetria na dôchodok, končí väčšia časť odvodov starobného poistenia v Sociálnej poisťovni a menšia na súkromných dôchodkových účtoch.
Opatrenia tak negatívne zasiahli takmer štvrť milióna pracujúcich. Sociálna poisťovňa v júni tohto roku evidovala 232-tisíc aktívnych živnostníkov (tj. tých, ktorí platia o odvody), čo je o osem tisíc menej ako rok predtým. Vláda si od opatrení sľubovala odvodový výber Sociálnej poisťovne od SZČO vo výške 340 miliónov eur, teda nárast o 58 miliónov eur oproti predpokladom na minulý rok:
Minulý mesiac však už svoj odhad výrazne korigovala. Rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2014 už ráta s tohtoročným výberom len vo výške 275,5 mil. eur, čo je takmer o 65 miliónov eur menej, ako vláda pôvodne plánovala. Za zmienku pritom stojí fakt, že minuloročný októbrový odhad realitu za rok 2012 stále nadhodnocoval o vyše 20 miliónov eur.
Sociálna poisťovňa tak vo výsledku počíta s tým, že na sociálnych odvodoch vyberie od živnostníkov v tomto roku o 31 miliónov eur viac ako v roku 2012. Výber sa tak má zvýšiť o menšiu sumu, než akú štát vypláca na prídavku na dieťa pre „deti“ staršie ako 20 rokov. Obrazne povedané tak vláda výrazným spôsobom zvýšila náklady štvrť miliónu samozamestnaných osôb, aby mohla aj naďalej vyplácať prídavok na vysokoškolských študentov plošne, v rovnakej výške, a podľa rovnakých kritérií, ako na nemľuvňa či školáka zo sociálne slabších pomerov.
Ak však do medziročného porovnania zahrnieme fakt, že prvých 8 mesiacov roku 2012 platili sporitelia v II. pilieri do fondu starobného poistenia Sociálnej poisťovne 9 % zo svojho vymeriavacieho základu (a nie 14 % ako je tomu od septembra 2012), môžeme konštatovať, že odvodové príjmy vzrástli najmä z dôvodu zmeny sadzby v neprospech sporiteľov. V prípade, že by bola výška odvodu do II. piliera na zníženej 4 % sadzbe počas celého minulého roka, príjmy Sociálnej poisťovne by pravdepodobne presiahli 260 miliónov eur. Pri príprave rozpočtu sa kalkulovalo s rastom odvodových príjmov o 58 mil. eur, reálny nárast ale bude zhruba štvrtina z toho.
Zvýšenie sociálnych odvodov skresalo živnostníkom čisté príjmy a sťažilo im podnikanie, no verejným financiám prinieslo len minimálne benefity. Budúcoročný rozpočet Sociálnej poisťovne ráta so sociálnymi odvodmi SZČO takmer v rovnakej výške ako rozpočet na rok 2012, a to už po zvyšovaní daňovo-odvodového zaťaženia pri zníženej sadzbe príspevkov do II. piliera. Zaťažením práce vyššími odvodmi preto prehrali všetci. Aj také sú následky, keď vláda nekonsoliduje výdavky, ale zvyšuje príjmy na úkor pracujúcich.