To znamená, že by v nich malo dochádzať k rastu kapitálovej zásoby, produkčných kapacít, potenciálneho produktu a celkovej produktivity faktorov. V dôsledku týchto pozitívnych zmien by následne mali rásť aj reálne príjmy na hlavu.
Popísané pozitíva by mali prevážiť nad negatívami, ktoré majú formu vyššieho dlhu. V Španielsku, Portugalsku a Grécku tomu tak v rokoch 1999-2008 skutočne bolo. Po roku 2008 už to ale neplatí. Nedá sa teda hovoriť o tom, že by pozitíva plynúce z členstva v eurozóne prevažovali dlhodobo a príčina je pravdepodobne nasledujúca: Prílev kapitálu a vyššie zadlženie boli použité na spotrebu, financovali bublinu na trhu realít, či bežné vládne výdavky namiesto toho, aby financovali produktívne investície.
Prvý graf porovnáva vývoj HDP na hlavu (v tisícoch eur) v členských krajinách eurozóny. V roku 1998 stáli v tomto porovnaní v čele krajiny ako Holandsko, Nemecko či Rakúsko, na druhom konci spektra figurovalo Portugalsko, Grécko a Španielsko.
Prudkého rastu HDP na hlavu dosiahlo do roku 2007 Írsko a táto krajina sa teraz aj cez následné problémy pohybuje na prvom mieste pred Holandskom a Rakúskom. Portugalsku, Španielsku a Grécku sa naopak nepodarilo uzavrieť medzeru medzi nimi a bohatšími krajinami eurozóny:
Druhý graf opisuje vývoj kapacít vo výrobnom sektore spomínaných troch krajín. V Španielsku síce v roku 1998 došlo k ich prudkému rastu, po roku 2007 však nastal prudký prepad a v súčasnej dobe sa tieto kapacity pohybujú zhruba 10 percent pod úrovňou z roku 1998. V Portugalsku je situácia lepšia, avšak ani tu nedosahujú kapacity úrovne z roku 1998. A zďaleka najhoršie je na tom Grécko, ktorého súčasné výrobné kapacity nedosahujú ani 90 percent kapacít z roku 1998:
Je teda jasné, že veľká časť nových dlhov nefinancovala produktívne projekty, ale iné výdavky. Toto "zneužitie monetárnej únie", ku ktorému došlo zo strany krajín na periférii, potom vysvetľuje, prečo v rokoch 2008 a 2009 došlo k zastaveniu ďalších pôžičiek zo strany krajín jadra. A v neposlednom rade aj to, prečo sú tieto krajiny tak málo ochotné poskytovať Grécku ďalšiu finančnú pomoc.
Článok bol zverejnený na webe patria.cz