Snažím sa porovnať si svoje myšlienky týkajúce sa vývoja v Európe a vhodným nástrojom môže byť nasledujúci obrázok. Porovnáva pomer vládneho dlhu k HDP s výnosmi desaťročných vládnych dlhopisov u niekoľkých európskych krajín. Vyznačená je situácia k dvom dátam, prvý z nich je vrchol krízy v eurozóne v roku 2011 a druhý ukazuje súčasný stav:
Náklady financovania zadlžených európskych krajín klesli, a to o veľa. Nie je to ale výsledkom utiahnutej fiškálnej politiky, ktorá by znížila mieru zadlženia. Tá totiž naopak vzrástla, príčinou je hlavne ekonomický pokles a deflácia. V skutočnosti tak došlo k tomu, že vzťah medzi sadzbami a dlhom sa výrazne sploštil. Prečo k tomu došlo? Veľmi pravdepodobne je v hre "Draghi efekt". Teda ochota ECB fungovať ako veriteľ poslednej inštancie, ktorá eliminovala paniku na trhoch. Navyše je možné, že došlo aj k zníženiu rizikových prémií spojených s politickým vývojom v jednotlivých krajinách. Ukazuje sa totiž, že ich odhodlanie zostať v eurozóne za každú cenu je obrovské.
Je teda kríza v eurozóne na konci? Nie a nebude, kým nedôjde k posunu v dlhovej dynamike. Navyše ešte v žiadnej krajine nedošlo k tomu, že by klesajúce mzdy viedli k jasnému oživeniu ťahanému exportu. Alebo k tomu, že by sa fiškálne uťahovanie konečne prejavilo znížením dlhu. Som europesimistom, ale musím uznať, že celý plán možno bude fungovať. Ekonomické, ľudské a politické náklady budú obrovské a celé sa to stále môže rozpadnúť. Ochota ECB k záchranným krokom ale Európe poskytla priestor na dýchanie.
Cynické fantázie
Ak chcete dosiahnuť racionálnu diskusiu o Bitcoine, zlate a ďalších libertariánských témach, dostane veľa cynických poznámok o tom, ako funguje vláda. To mimochodom ukazuje, že ide do značnej miery o politické témy. Keď poviete, že hodnota Bitcoinu nie smerom dole ničím obmedzená, čelíte tvrdeniu, že vláda tiež môže znížiť hodnotu dolára na nulu. Problém však spočíva v tom, že vláda sa predsa len stará o svoju povesť a do určitej miery dokonca aj o blahobyt ľudí.
Už počujem výhrady, ktoré tvrdia, že vlády svoju schopnosť tlačiť peniaze zneužívajú. Znie to ako cynický realizmus, v skutočnosti ide ale o cynické fantázie. Áno, je tu Weimarská republika, je tu Zimbabwe. Nájdeme v posledných desaťročiach ešte niečo iné? Nie. História fiat mien je taká, že väčšina z nich je spravovaná zodpovedne, s výnimkou obdobia politického chaosu. Dáta ukazujú, že obdobia vysokej inflácie sú stále menej častejšie, a to aj napriek tomu, že nikto nepoužíva zlatý štandard alebo systém jemu podobný (výnimky predstavuje eurozóna).
Ako som teda uviedol, tvrdenie, že vládam sa nedá ohľadom tlačenia peňazí veriť, znie cynicky a realisticky. V skutočnosti je to ale iba fantázia. Je podobná tomu, keď počujeme, že fiškálna stimulácia nie je nikdy ukončená a programy boja s útlmom sa stávajú programami stálymi. To je úplná lož a nie opis toho, k čomu dochádza. Ak niekto niečo podobné tvrdí, ukazuje na to, čomu chce veriť, ale nie na historický vývoj.
Zdroj: Blog Paula Krugmana
Preložila:
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz