Obchodovanie na finančných trhoch závisí od mnohých faktorov. Jeden faktor však vyčnieva ďaleko na ostatnými. Centrálne banky sú zďaleka najväčším impulzom, ktorý v súčasnosti hýbe cenami na svetových trhoch.
Centrálne banky v najväčších ekonomikách sveta majú v rukách obrovskú moc. Jediné vyjadrenie predstaviteľa centrálnych bánk vie zamávať trhmi v oveľa väčšej miere, ako reálne ekonomické udalosti. Štandardne, ceny reagujú na dôležité ekonomické správy, dáta a iné fundamenty. Ak sú tieto informácie pozitívne, ceny reagujú rastom. Naopak, ak sú negatívne, tak ceny klesajú. Samozrejme, že aj teraz ceny reagujú na ekonomické dáta, ale s tým rozdielom, že teraz sa za každým zverejnením skrýva jedna otázka obchodníkov. Ako budú na zverejnené správy reagovať predstavitelia centrálnych bánk. Prečo je tomu vlastne tak?
Kľúčovým nástrojom každej centrálnej banky je regulácia krátkodobých úrokových sadzieb. Okrem tohto nástroja zvyknú sem-tam (napríklad v čase krízy) prísť s nejakým zaujímavejším peňažným stimulom. Výška úrokových sadzieb vo všetkých vyspelých ekonomikách sveta je v súčasnosti na historicky najnižších úrovniach. Keďže podľa mnohých ekonomických dát to vyzerá tak, že z krízy sme už von, čaká sa teraz na centrálne banky, aby začali postupne úrokové sadzby zvyšovať a dostali ich tak späť na predkrízovú úroveň.
Čo je teraz obchodníkmi po celom svete najviac skúmané je, či pozitívne ekonomické správy dokážu presvedčiť centrálne banky, aby úrokové sadzby konečne zdvihli. Keďže nie všetky správy sa dajú interpretovať jasne, prevláda na trhoch v mnohých prípadoch skôr neistota.
Obchodníci sa odpovede na ich otázky dozvedajú počas zasadnutí centrálnych bánk a po zverejnení záznamov a zápisníc. Tieto udalosti sú každý mesiac ostro sledované a na nich sa vlastne určuje smerovanie cien na najbližšie obdobie. Otázkou je, či je to tak v poriadku. Či majú mať centrálne banky až takú veľkú moc, aby doslova ovládali každý pohyb cien na finančných trhoch.
Vplyv centrálnych bánk sa dá krásne zdokumentovať. Stačí sa pozrieť, čo sa dialo na menových trhoch minulý týždeň.
Štvrtok bol označený ako tzv. super-thursday vo Veľkej Británii. Na programe boli rovno tri dôležité udalosti. Údaje o stave inflácie, zverejnenie výsledkov hlasovania 9 predstaviteľov Bank of England o ponechaní/zvýšení úrokovej sadzby a prejav guvernéra Bank of England Marka Carneyho. Inflačný report a následný holubičí prejav poslali britskú libru do kolien. Trh tak v tomto prípade dostal signál, že k zvýšenie úrokových sadzieb vo Veľkej Británii tak skoro nepríde.
V piatok bolo očakávané zverejnenie dôležitých dát z amerického trhu práce – non-farm payrolls. Keďže oficiálne číslo bolo výrazne nad očakávania, znamenalo to obrovský impulz pre americký dolár. Výrazne lepšie dáta z trhu práce znamenajú, že ekonomike sa darí, čo logicky má vplyv na zvýšenie hodnoty americkej meny. Bolo tomu tak aj v tomto prípade. Dôvodom však bolo z väčšej časti niečo iné. Lepšie dáta z trhu práce totiž znamenajú, že čelní predstavitelia fedu možno vďaka takýmto informáciám získajú väčšiu odvahu k možnému zvýšeniu úrokových sadzieb na decembrovom zasadnutí.
Aj na základe týchto dvoch príkladov sa dá jasne vidieť o čom to teraz celé je. O špekuláciách nad možným zvýšením alebo ponechaním výšky úrokových sadzieb. Takto podobne sa „hrajú“ s trhmi aj ďalšie centrálne banky – ECB, Bank of Japan, Bank of Canada a v neposlednom rade, čoraz viac aj čínska centrálna banka PBOC.