Euro a niektoré meny rozvíjajúcich sa krajín prechádzajú prudkým oslabením k doláru. V niektorých krajinách eurozóny a rozvíjajúceho sa sveta došlo k poklesu investícií do výrobných kapacít a priemyselná výroba tam už niekoľko rokov stagnuje. V Európe sa to týka napríklad Francúzska a Talianska, mimo nej Brazílie, Indie, Južnej Afriky či Turecka. Sú teda podobné krajiny v situácii, kedy by im mohlo pomôcť rýchle oslabenie domácich mien?
Takéto oslabenie kurzu zvyšuje ceny dovozu, ale nemusí nutne viesť k oživeniu exportu. Dôvodom sú nedostatočné kapacity vo výrobnom sektore, ktoré odrážajú nízke investície. Niektoré krajiny tak nemali dosť času na to, aby zvýšili svoje výrobné kapacity predtým, než došlo k prudkému oslabeniu meny. Majú tak obmedzený priestor na to, aby toto oslabenie využili vyšším exportom. Ktoré ekonomiky tomuto problému skutočne čelia? Dáta ukazujú, že s výnimkou Turecka sa ani jednej z menovaných krajín nedarí využiť slabšiu menu. Kým v Turecku dochádza k pomalému rastu priemyselnej výroby, v iných krajinách nevedie oslabenie menového kurzu k rastu podielu na exportných trhoch. Je jasne viditeľné, že problémom je v ich prípade práve nedostatočná kapacita vo výrobnom sektore.
Ďalšia významná otázka znie: Je v krajinách, ktoré majú problém s konkurencieschopnosťou vhodnejšie oslabenie menového kurzu, alebo vnútorná devalvácia? Politika ECB je jasne zameraná na oslabenie eura, ktorá sa tak týka aj krajín, ktoré toto oslabenie nepotrebujú. Napríklad Španielska (uskutočnilo vnútornú devalváciu) a Nemecka (má vysokú úroveň produktovej kvality). Táto politika má tiež vplyv na správanie ľudí, ktorí poberajú mzdy. Uvedený vplyv je ťažko odhadnuteľný, ale je jasné, že oslabenie meny znižuje kúpnu silu vo vzťahu k dovozu.
Oslabenie eura tiež nevedie k zmenám konkurencieschopnosti v rámci eurozóny. To sa týka najmä Francúzska a Talianska. A oslabenie eura má na rozdiel od vnútornej devalvácie pozitívny efekt bohatstva, pretože eurozóna má vonkajšie dlhy v eurách, ale zahraničné aktíva denominované v zahraničných menách. Ak zvážime všetky menované faktory, zdá sa, že vnútorná devalvácia by bola vhodnejšia pre Francúzsko a Taliansko, pretože práve v ich prípade je významný problém konkurencieschopnosti voči ostatným krajinám eurozóny.