V októbri 2015 Európska centrálna banka rozšírila svoju uvoľnenú monetárnu politiku – znížila depozitné sadzby a rozšírila kvantitatívne uvoľňovanie. V praxi to znamená, že ECB núti banky viac požičiavať. Tie následne znižujú pôžičkové úrokové sadzby a tlačia do predaja svojich hypotekárnych úverov. V článku Realitná bublina prichádza sme hovorili o tom, ako ECB vytvára podhubie pre novú bublinu na realitách.
Tento týždeň sa bublina začala potvrdzovať. Dáta z minulého roka ukazujú, že už pol roka po spustení kvantitatívneho uvoľňovania v marci 2015 rastú ceny nehnuteľností v eurozóne najvyšším tempom od začiatku krízy v roku 2008. V priemere vzrástli ceny realít v eurozóne počas tretieho kvartálu minulého roka o 2,3 percenta na ročnej báze. Najviac v Rakúsku – až o 9,3 percenta, na Slovensku tiež o významných 5,8 percenta. A je pravdepodobné, že toto tempo rastu sa bude dokonca ešte zvyšovať.
Dôvod, prečo rast cien nehnuteľností môže iba začínať, je jednoduchý. Očakáva sa, že monetárne stimuly od ECB budú pokračovať ešte dlhé roky. Trhy predpokladajú, že dokonca aj o päť rokov bude inflácia pod cieľom ECB, pod 2 percentami. Štrukturálne problémy v európskej ekonomike, klesajúce ceny komodít, vysoká nezamestnanosť, vysoké dlhy a nízky rastový potenciál – to všetko sú faktory, ktoré naznačujú, že predstavitelia ECB sa budú snažiť dlhodobo podporovať ekonomiku nízkymi sadzbami a tlačením peňazí.
Znamená to vysokú pravdepodobnosť, že po rokoch stagnácie sa investícia do nehnuteľností stáva opäť atraktívnou. Ak sa budú centrálne banky predbiehať, ktorá z nich oslabí svoju menu najviac, čoskoro by sme mohli vidieť také úrovne rastu cien realít ako napríklad v Švédsku, kde sa ceny domov za posledný rok zvýšili o takmer 14 percent. To znamená ich zdvojnásobenie už o 5 rokov!
Budeme mať o päť rokov dvojnásobné ceny nehnuteľností? Možno áno a možno nie. Všetko závisí od politiky ECB. Od jej zodpovednosti, resp. nezodpovednosti. V snahe podporiť ekonomický rast a infláciu bude ECB tlačiť do zvyšovania zadlženia občanov – veď je to ten najrýchlejší spôsob ako zabezpečiť rýchly ekonomický rast.
Nezabudnime však, že nízke úrokové sadzby a lacné peniaze majú síce krátkodobý pozitívny efekt, avšak dlhodobý efekt je negatívny. Ak sa lacné peniaze nahrnú do nejakého segmentu ekonomiky, dokážu vytvoriť obrovské investície a navýšiť výrobné kapacity, no absencia reálnych úrokových sadzieb znamená, že väčšina z investícií skončí nakoniec v strate. A zaplatia to najmä ľudia, ktorí sa do nich zapoja ako poslední.
Heslom súčasnosti by mohlo byť „z bubliny do bubliny“. Ľudia utekajúci z komoditných a akciových bublín môžu práve v nehnuteľnostiach nájsť bezpečný prístav. Celá paradigma investovania sa tak môže pre najbližšie obdobie rýchlo zmeniť. Netreba však zabudnúť, že s každým kvantitatívnym uvoľňovaním sa budúcnosť stáva neistejšia a rizikovejšia. Investovanie už nie je také, ako bývalo...